Keď som začala čítať Phantasmu od Kaylie Smith, hneď som vedela, že to nebude len ďalšia fantasy v poradí. Táto kniha má takú temnú a pohlcujúcu atmosféru, že som mala pocit, akoby som tie strašidelné chodby kaštieľa prechádzala spolu s hlavnou hrdinkou.
Na celom príbehu ma najviac bavil vývoj vzťahu medzi Opheliou a Blackwellom. Je to presne ten typ dynamiky, ktorý v knihách vyhľadávam. Na začiatku je tam obrovská nedôvera a napätie, ktoré by sa dalo krájať, no postupne sa medzi nimi buduje niečo oveľa hlbšie. Blackwell nie je prvoplánový hrdina, je tajomný a nebezpečný, ale práve to, ako sa postupne stáva Opheliinou oporou v tom šialenom dome, ma na knihe bavilo najviac. A okrem tej romantickej linky ma dostal aj samotný nápad so súťažou v začarovanom sídle, ktoré sa mení podľa vašich najhorších nočných môr. Bolo fascinujúce sledovať, ako sa Ophelia mení z ustráchaného dievčaťa na niekoho, kto dokáže čeliť vlastnej mysli.