Kniha plachý poník je zo série zvanej Zvierací záchranári, ktorú napísala spisovateľka Sarah Hawkins, ilustroval ju Jon Davis a preložila do slovenského jazyka Ivana Jankovská v roku 2015. Táto kniha obsahuje 138 strán a prvé vydanie bolo v roku 2014. Kniha a všetky knihy zo série Zvierací záchranári sú napísané podľa skutočnej udalosti.Kniha Plachý poník je o príbehu malého dievčatka menom Mia a jej mamičke, ktorá pracuje ako ošetrovateľka v záchrannej stanici. Jedného obyčajného dňa im na stanicu priviezli vystrašeného, podvyživeného a zanedbaného poníka menom Polly, ktorý potreboval veľa starostlivosti a pozornosti. Mia spolu s jej mamičkou sa poctivo starajú o poníka Polly, a snažia sa o to aby opäť začala dôverovať ľuďom, čo sa im aj neskôr podarilo. Keď priviezli Polly , trojročného grošovaného poníka, na záchrannú stanicu, bola desivo vychudnutá a podvyživená. Vzhľadom na to, že dlho hladovala, mala po príchode len polovičnú hmotnosť, než akú by mala mať. Zverolekár tak pre ňu pripravil špeciálny jedálny lístok. V realite mala všetko na starosti Ráchel Duffyová, ktorá mala na starosti výcvik a bola aj jej ošetrovateľka a trávila s ňou veľa hodín. Snažila sa, aby si získala jej dôveru. Povedala: ,,Polly vždy pritisla uši k hlave, keď sa k nej niekto priblížil, a keď jedla, nezniesla nikoho v stajni. No po týždňoch práce pochopila, že jej chcem pomôcť. V čase keď sa kone vracali z výbehu do stajne, na mňa začala z ničoho nič čakať pri bránke.“ Deväť mesiacov po tom, čo Polly prišla na záchrannú stanicu, ju Ráchel Duffyová prvý raz osedlala a teraz hovorí: ,,Polly je teraz úžasná. Zbožňuje maznanie, božteky a je to veľmi milý a priateľský poník.“ Mne sa táto kniha veľmi páčila pretože je dôkazom toho, že na Zemi sú aj dobrí ľudia, ktorí sú ochotní pomáhať zvieratám v núdzi. Bola napísaná ľahko, pútavo, a veľmi dobre sa číta. Sú tam aj pekné a zaujímavé ilustrácie, ktoré vystihujú danú situáciu. Niektoré kapitoly boli taktiež veľmi dojímavé, hlavne vtedy keď Mia začala opisovať príchod poníka do záchrannej stanice. Ako vyzerala, ako sa aj správala k ľuďom, nedôverovala nikomu a strašne sa každého bála. Nebolo ľahké si u takého zvieraťa získať dôveru. Veľmi pekné a zaujímavé bolo aj opisovanie výzoru Polly. Mala sivú hlavu s bielou škvrnou na nose, svetloplavú hrivu a nádherné čokoládové oči. Po určitej dobe venovania a starostlivosti, je vidno veľmi veľký pokrok , či už v správaní alebo vizuálny vzhľad poníka. Z podvyživeného a vystrašeného zvieraťa sa stal krásne vyzerajúci a sebavedomý poník, ktorého všetci obdivovali a neverili vlastným očiam, aký pokrok a kus práce odviedli Mia a ľudia na záchrannej stanici. Príbeh je obzvlášť vhodný pre ľudí, čo milujú kone, ale aj pre tých, čo menej inklinujú týmto zvieratám.Táto kniha bola pre mňa veľmi pekná a dojímavá, ukázala mi nielen ochotu pomôcť, ale aj starostlivosť. Preto túto knižku odporúčam pre čitateľov rôznych vekových kategórií, ktorí majú radi zvieratá. Nielen knihu Plachého poníka, ale aj iné knihy zo série Zvieracích záchranárov ako napríklad: Hľadá sa šteniatko a mnoho ďalších krásnych príbehov. Na tejto knihe by som ani nič nevytkla.