Pollyanna
Pollyanna bolo dievča, ktorej v malom veku zomrela mama. Odvtedy sa o ňu staral otec. Jej otec bol kňaz. Keď Pollyanne umrel aj otec, tak ju do opatere priala Polly. Polly bola jej teta, posledná príbuzná. Bola bohatá a vlastnila veľký dom , po rodičoch. Pollyanna vyrastala v chudobe a preto sa veľmi tešila do nového veľkého domu. Pollyanna všade šírila štastie a lásku. No teta Polly bola prísna a nie moc láskavá, preto Pollyanna musela hneď chodiť do školy. No v jeden deň, pred jej nástupom do školy , ju zrazil automobil. Lekári po nehode, zistili, že jej ochrnuli nohy. No nakoniec našli ešte nevyskúšanú metódu, na jej uzdravenie. Po pár mesiacoch Pollyanna bola uzdravená a mohla znova šíriť lásku a šťastie.
Táto kniha ma zaujala celým svojim obsahom. Na začiatku tejto knihy, bola hneď smrť. Smrť rodičov , je pre mňa nepredstaviteľná situácia . A preto som prekvapená ,ako ju Pollyanna zvládla. Jej otec , skôr ako zomrel, ju naučil skvelú vec. Bola ňou , hra na radosť. Hra na radosť, spočívala v tom , aby človek našiel na každej veci a situácii niečo dobré. Táto hra sa mi osobne veľmi páčila a dala tomuto príbehu radostnú atmosféru. Rada by som v sebe našla Pollyanninu silu, hrať hru na radosť, tak ako ona. Pretože mi Pollyanna , ukázala, že aj ťažké chvíle, sa dajú zvládnuť. Hra na radosť, zmenila aj veľa ľudí z jej okolia. Myslím si , že keby som túto hru hrala ja , a aj všetci ostatní okolo mňa, bol by svet krajší . Príbeh ma naučil , že šťastie nie je náhoda. Stačí ho len hľadať a nájsť. Bohužiaľ veľa ľudí to nevie a preto sú často smutní. Aj v Polyaninom živote bolo veľa ľudí smutných. Avšak sila tejto hry ich zmenila. Zo smutný ľudí sa stali pozitívni a priateľskí ľudia. Príbeh Pollyanni mi ukázal , ako sa tešiť z maličkostí. Je to pekný príbeh nie len pre mladé dievčatá.