Kniha Pomocníčka je presne ten typ príbehu, ktorý začne úplne nenápadne, ale postupne sa zmení na niečo, čo ti nedá pokoj ani po dočítaní. Celé to pôsobí tak, akoby si sa ocitla v dome, kde je všetko krásne upratané, ale pod povrchom sa skrýva niečo veľmi, veľmi divné. A presne to ma na tom bavilo. Millie, hlavná postava, prichádza pracovať ako pomocníčka do rodiny Winchesterovcov a zo začiatku si myslíš, že to bude len taká obyčajná práca. No veľmi rýchlo pochopíš, že v tomto dome nič nie je obyčajné.
Najviac ma zaujalo, ako autorka pracuje s atmosférou. Každá scéna pôsobí tak trochu napäto, akoby si čakala, že sa niečo pokazí. Nina, pani domu, je nevyspytateľná a jej správanie je miestami až nepríjemné. A Millie sa snaží držať pokope, aj keď je jasné, že niečo nie je v poriadku. Je to taký ten pocit, keď vieš, že niekto klame, ale nevieš kto, prečo a čo tým sleduje.
Na druhej strane, niektoré momenty sú fakt šokujúce, ale nie takým lacným spôsobom. Skôr tak, že si povieš: „Aha, tak toto som fakt nečakala.“ Príbeh sa postupne zamotáva a keď si myslíš, že už vieš, kam to smeruje, autorka ti to celé obráti naruby.
Pomocníčka je ideálna pre každého, kto miluje psychologické hry, tajomstvá a knihy, kde nič nie je také, ako sa zdá. Je to rýchle, napínavé a presne ten typ príbehu, ktorý ťa prinúti čítať ďalej, aj keď si povieš, že už fakt musíš ísť spať.
