Táto knižka sa odohráva v Ríme, kde hlavná postava, Pompílio, žije veľmi ťažký život. Je beznohý a jeho každodenný boj spočíva v žobraní na schodoch pred veľkou rímskou bazilikou. Pompílo je chudobný a fyzicky zničený, ale jeho život dostáva hlbší význam, keď sa stretne so sochou Madony. Madona v príbehu symbolizuje nádej a duchovnú čistotu. Pre Pompília, ktorý žije v neustálom utrpení, sa stáva niečím ako posledným záchytným bodom. Verí, že ak sa pokloní pred touto sochou, môže dosiahnuť vyslobodenie alebo aspoň vnútorný pokoj. Kniha končí, keď Pompílio, po tom, čo sa dostane k soche Madony, zomiera. Tento okamih je symbolický – Pompílio sa stretáva s Božou prítomnosťou a zároveň uzatvára svoj životný príbeh. Jeho smrť nie je len koncom fyzického utrpenia, ale aj vyvrcholením jeho hľadania duchovného zmyslu. Knižka sa mi páčila hlavne z toho dôvodu, že som krátko pred prečítaním túto rímsku baziliku navštívila a vedela som si tam Pompília živo predstaviť.
