Pompílio bol starý muž, ktorý každý deň sedel a žobral pred chrámom Santa Maria Maggiore v Esquilíne. Sedával tam niekoľko desaťročí. Prial si vidieť Madonu. No nikdy sa mu jeho prianie nesplnilo. Chcel sa jej pokloniť a pomodliť sa v chráme. Bol beznohý, sám sa dnu dostať nedokázal. Prosil otca Bernarda o to, aby ho aspoň na chvíľu odniesol dnu, no ten to odmietol. Na Kvetnú nedeľu napadne Pompília, že ak sa v tento deň dostane k Madone a poprosí o pomoc, narastú mu nohy. Mal pevnú vieru. Rozhodne sa preto obetovať svoje vyžobrané štyri líry. Ponúka ich Bernardovi. Ten ho nakoniec zaniesol do chrámu. V noci sa Pompílio modlil pri Madone. Tá sa mu prihovorila a prikázala mu vstať. Pompíliovi narástli zdravé nohy. Potom s Madonou odišiel na ďalekú púť. Ráno, keď sa Bernardo vrátil do chrámu, našiel Pompília mŕtveho ležať na zemi.
Tento príbeh odporúčam prečítať, pretože verím, že sa nám naše želania môžu splniť nemyslieť na to, akí odlišní sme. Každý máme šancu dosiahnuť to, po čom túžime rovnako ako Pompílio. Stačí k tomu len viera a nádej.