Čo by sa mohlo tak asi stať ak by som dnes jednoducho nešiel do práce? Nič. Presne tak vôbec nič. Nikoho by to nezaujímalo. Nikto by sa na mňa ani len nespýtal. Aj tak tam vlastne nič dôležité nerobím. Počkať. Nechcel odo mňa šéf, aby som mu doniesol tie dokumenty? Do šľaka. Tak dnes do práce ani ísť nemôžem. Na ďalšej zastávke vystúpim a cestou späť si musím vymyslieť niečo presvedčivé, aby mi to uverili. Ako sa Fero snažil vymyslieť, čo najpresvedčivejšiu výhovorku nevšimol si, že namiesto autobusu, ktorý by ho zobral domov, nastupuje do neznámeho vozidla. Presnejšie, vesmírneho plavidla. Zistí to až pri pokuse sadnúť si na zvláštne vyzerajúcu sedačku so zvláštne malým pasažierom, ktorý pri je ho pokuse, tak zvrieskol, že Fera takmer položilo. Všetci obyvatelia neznámeho vozidla si nasadili prekvapené výrazy. „Oj počuj Marff! Máme tu zase nejakého zblúdilého pozemšťana.” Zahlásil pobavene zelený mužíček s každým okom obráteným na inú stranu. Mal ich sedem. „Má smolu. Nech si pekne sadne a niečoho sa drží. Ten výkrik počuli určite aj tamtí. Musíme sa znovu niekam zašiť a dúfať, že na nás zabudnú” – zakričal Marff z vedľajšej miestnosti. Vyplašený Fero zo seba vykokce iba tiché „Č-čo?” Zelený sa zasmeje a bez žiadnej známky znepokojenia odpovie: „Žiaden strach. Naháňa nás celá flotila nejakých čudákov. Asi je to, pretože sme im nechtiac zdemolovali a následne odpálili celú ich planétu. Ale bolo to omyl, pomýlili sme si ju s vesmírnou skládkou číslo 56” Nastala chvíľka ticha. Fero zelený a malý sa na seba dobrú minútu iba pozerali. Niekde z diaľky sa ozval výstrel a loďou prudko myklo. Všetci traja na seba popadali. Do miestnosti vkročí zjavenie s piatimi ústami a začne nepríčetne hulákať: „Mňa to tu už naozaj nebaví! Stále nejaký problém! Furt dačo z čoho sa musíme vylízať! Už toho mám dosť! Tu, presne tu v strede ničoho vystúpim a vykašlem sa na vás. Aj tak ste sa o mňa nikdy nezaujímali.“ Agresívne otvorí novo pridaný núdzový východ plavidla a v tichosti sa z neho vyhodí von. Ferovi takmer oči vypadli z jamôk. Zelenému na druhú stranu nezareagovalo ani jedno zo siedmich očí. Iba otrávene zahlásil: „Presne toto isté teátro nám Marff zopakov už snáď stý krát. Preto sme sem pridali tento východ. Divíme sa, že ho to ešte stále neomrzelo. Kvôli jeho papuliam ho nezobrali do vesmírneho divadla a asi nám to necháva vyžrať. Ale tak aspoň je nesmrteľný.“ „Ďakujem za vysvetlenie ale, keď on vystúpil kto pilotuje loď? A nenaháňa nás celá flotila?!“ Zaznelo hromadné: „Do frasa!“
Fero sa od ľaku skopŕcne z postele a vypne budík. Čo to bol za sen? Jejda musím šéfovi doniesť tie dokumenty. Moment, ja ešte nepracujem. Ale zaspal som do školy! Čo sa stresujem aj tak sa mi už neoplatí tam dnes na dve hodiny ísť. Ostávam doma.