Na tejto knihe ma veľmi zaujal samotný príbeh Popolvára, ktorý bol zosmiešňovaný a dávaný do úzadia. Napriek tomu vždy zo všetkého vyšiel víťazne. Zachoval sa vždy láskavo a dobrosrdečne ku všetkým vrátane svojich bratov.
Bol celý zafúľaný a špinavý vo vlasoch mal popol podľa ktorého dostal meno. Oblečenie mu tiež nepridalo na vážnosti. Nohavice mal samá diera a tá košeľa bola viac špinavá ako čistá. Obuv nemal žiadnu a keď mal tak za nič nestála. Zato mal dobré srdce a komu mohol tak pomohol. Keď ich jeho aj jeho bratov po jednom vypravil otec do sveta na skusy všetci sa Popolvárovi posmievali. Najstarší a po ňom i prostredný sa bez rozmyslu vydali do sveta. On si vybral starý hrdzavý meč a vyziabnutého koníka. Tam kde boli jeho bratia sa on dostal ráno a pred obedom no on zo svojím verným koníkom išiel omnoho ďalej až k otcovmu priateľovi. Spolu porazili ježibabino vojsko a starú ježibabu rozsekali na kusy. Popolvár sa víťazne vrátil k otcovi .Potom sa tam vrátil a úspešne si vybojoval ženu pre seba aj pre bratov. Veľmi sa mi páčilo ako Popolvár riešil problémy a prekážky ktoré mal pred sebou. Nestratil humor i keď bol vo veľkom nebezpečí. Skončilo to veľmi dobre až som bola smutná že sa musím rozlúčiť s Popolvárom.