Vybrala som si knihu Posledný jednorožec, pretože sme v škole mali urobiť čitateľský denník a ja som nemala inú možnost ako práve túto knihu. Na začiatku to pre mňa nebola úplne dobrovoľná voľba, skôr povinnosť, ktorú som si musela splniť do školy. Napriek tomu som bola zvedavá, o čom kniha bude, keďže som už predtým počula, že existuje aj film.Moja sestra ma každý rok presviedčala aby som si s ňou pozrela film ale mňa to niak nezaujímalo. Ale práve táto kombinácia školská povinnosť a zároveň určitá zvedavosť ma motivovala knihu začať čítať.
Čítanie mi trvalo približne mesiac, čo je na moje čítacie schopnosti celkom krátky čas. Rozkuskovala som si to tak, že som každý deň prečítala jednu kapitolu. No ku koncu už som to porušila a prestala som čítať každý deň lebo už toho bolo málo. Takže si myslím, že by som knihu mala prečítanú aj rýchlejšie ale bola som moc lenivá.
Niektoré časti boli napísané zložito a veľmi sa naťahovali. Najmä ku koncu knihy som mala pocit, že sa niektoré situácie zbytočne predlžujú a strácala som v nich pozornosť. Stávalo sa mi, že som si po prečítaní odseku uvedomila, že vlastne ani neviem, čo som čítala, a musela som sa k textu vrátiť ešte raz. To ma trochu spomaľovalo a niekedy aj demotivovalo pokračovať.
Na druhej strane však musím povedať, že ma kniha celkom bavila. Príbeh bol zaujímavý a originálny, najmä vďaka zaujímavým postavám ktoré sa mi veľmi páčia. Na zdĺhavý spôsob akým to bolo napísané som si po celé čítanie knihy nemohľa zvyknúť a som rada, že už to nemusím čítať znovu. Kniha mi dala možnosť zamyslieť sa nad rôznymi témami, ako sú hľadanie vlastného miesta vo svete, odvaha alebo strata a nádej.
Veľkým prínosom pre mňa bolo aj to, že teraz lepšie rozumiem ľuďom, ktorí túto knihu čítali alebo videli film. Môžem sa zapojiť do rozhovorov o príbehu, postavách či ich rozhodnutiach a mám na to vlastný názor. To je pre mňa dôležité najmä v rámci školy, ale aj medzi kamarátmi, pretože sa viem zapojiť do diskusie a nie som úplne mimo témy.
Čítanie knihy mi prinieslo hlavne jednotku zo slovenského jazyka ktorá mi pomohla k lepšiemu priemeru na konci polroka. Tento rok už dúfam že sa nebudem škriabať zuby nechty za tým, aby som mala aspoň tu dvojku na vysvedčení. Robenie čitateľských denníkov ma celkom baví, nie tá časť kde musím na rýchlo prečítať knihu, ale tá časť kde ju môžem spracovať do projektu. Viacej ma baví keď čitateľský denník môžem spracovať vo forme projektu a nie vo forme obsahu kde musím skrátiť celý štyristo stranový dej do polky strany.
Celkovo hodnotím túto skúsenosť pozitívne, aj keď kniha mala svoje slabšie stránky. Naučila ma trpezlivosti pri čítaní náročnejšieho textu a zároveň mi ukázala, že aj knihy, ktoré si nevyberiem úplne sama, môžu byť zaujímavé a niečo mi priniesť. Aj keď by som možno niektoré časti skrátila, som rada, že som si ju prečítala a že mám z nej vlastný zážitok aj názor. Chcela by som si niekedy pozrieť aj sfilmovanú verziu lebo kniha ma veľmi zaujala, ale este som nemala čas si pozrieť film.