Túto knihu som si prečítal vďaka škole, lebo som mal z tejto knihy spraviť čítateľský denník. Kniha sa mi páčila, pretože sa ľahko čita, je krátka
a je aj zábavná. Má tri až šesť stranové kapitoly. Dej tejto knihy sa odohráva na dedine
s názvom Hruškovec. V tejto knihe autor píše o chlapcovi s menom Vincent, ktorý dostal
heligón od hruškovskej dychovky a učil sa na nástroji hrať. Vincent si na heligón ale nenašiel čas, lebo mal veľa práce a úloh. V škole dostával väčšinou trojky a občas dostal štvorku. Každý deň
musel napríklad nosiť vedro vody, zatiaľ čo sa jeho kamaráti hrali alebo lyžovali.
V dychovke boli hlavne starší ľudia, pretože už funguje dlho a nie je veľa detí, ktoré hrali na dychových nástrojoch. Vznikla
tak, že jeden hudobník prišiel do dediny, naučil ostatných základy, a potom
sa učili z generácie na generáciu, takže od deda po otca, od otca po syna atď.
V hruškovskej dychovke hrajú na nástrojoch ako klarinet, heligón, krídlovky a bubon. Dychovka
hráva v dedine pri rôznich príležitostiach, napríklad aj na oslavu narodenín.
Cez nedele chodieval Vinco ku kapelníkovi Zahruškovi, ktorý ho učil
základy hudby.
Keď skončila škola, išiel na letné prázdniny k strýcovi Rafaelovi pomôcť
pásť dobytok. Spolu pritom hrávali na hudobné nástroje. Najviac sa mi páčila
časť, keď strýco Rafael rozprával príbehy Vincovi a keď sa Vinco učil hrať
na heligón.
Autorom knihy je Vincent Šikula, ktorý je veľmi dobrý v písaní prózy pre
dospelých aj pre deti. Podľa tejto knihy vznikol aj film.
