V živote je len pár nezabudnuteľných zážitkov. Mne sa takýto jeden vryl do pamäti. Bolo to presne siedmeho augusta keď sme sa s rodičmi vybrali do poľského mesta Krakov. Cesta bola dlhá. Počasie nám neprialo. Pršalo. Počas nej som pozoroval krajinu a v tom som zbadal kostol sv. Rity, ktorý sme navštívili s triedou počas koncoročného výletu. Hneď som to našim ukázal a rozprával som im, čo všetko sme tam videli. Ani neviem kedy sme došli do Krakova. Ocinovi som povedal, aby zapol rádio Slovensko, lebo sme stali v kolóne a čas sa vliekol. Všetci v aute sa začali smiať. Nechápal som prečo, až po chvíli mi došlo, že sme v Poľsku.
Šťastne sme zaparkovali svojho tátoša pred hostelom, v ktorom sme sa ubytovali. Odtiaľ sme sa pešo vybrali do centra mesta. V centre boli folklórne slávnosti a stretli sme tam aj súbory zo Slovenska. Ocino s maminou sa dohodli, že pôjdeme do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Lagiewnikách. Od centra to bolo asi 5 km pešo. Asi tak ďaleko ako z našej dediny do vedľajšej. Po ceste sme navštívili rôzne kostoly, až sme došli do cieľa. Boli sme sklamaní, lebo 10 minút pred nami zatvorili vežu, na ktorú sme sa chystali. No, prišli sme neskoro. Naša púť sa ale neskončila. Išli sme ďalších 6 km, lebo sestra chcela navštíviť Kościuszkovu mohylu, ktorá je spojená s múzeom o tomto vojenskom hrdinovi. Miestami sme sa vliekli, už sme nevládali, ale do cieľa sme došli. Von už sadala tma, mama sa aj bála ale hrdinsky to zvládla. Všetko bolo super, až dovtedy, dokiaľ sme nedošli pred bránu a zistili sme, že pred pol hodinou zatvorili. No už sme sa na tom všetci smiali. Toľko šťastia v jeden, jediný deň. Ešte nás čakala cesta k ubytovni a vybrali sme sa skratkou cez les. Pripadali sme si ako Janko s Marienkou, keď hľadali cestu domov. Všade tma, len mesiac svietil a naše mobily. V ten deň sme prešli 25 km a naše nohy si zaslúžili vytúžený odpočinok. Ďalší deň sme sa rozhodli navštíviť Schindlerovu továreň. A jeden by neuveril, ale ani tam sme sa nedostali, lebo lístky boli vypredané. Našťastie mamka kúpila lístky do soľnej bane Wieliczka.
Tento náš výlet má jedno ponaučenie, treba lepšie plánovať a nespoliehať sa iba na svoje nohy. Verím, že sa tam ešte vrátime. Dnes sa na tom všetci smejeme.