Milujem romantický žáner. Keď niekomu rozprávam o tejto/tomto knihe/filmu, netajím sa ani tým, že som pri nej plakal. Hlavná postava Louisa ma zaujala už len jej výzorom. Mladé pohľadné dievča s pre mňa vtipným (v dobrom!!!) výzorom. Hlásila sa ako opatrovateľka paralyzovaného muža. Zo začiatku sa ju snažil dokopať k tomu (paralyzovaný muž – William), aby podala výpoveď, no ona to s ním nevzdala. Každý deň ho robila šťastným a dávala mu dôvod na to tu žiť. On ju najskôr nemusel, ako každú pred ňou, no ona ho zmenila. Začal si užívať život s ňou, smial sa s ňou. Ona ho zobrala na operu, na výlety, prechádzky a podobne. Bola perfektná v jej robote, no všetko pekné musí raz skončiť…. Z pohľadu čitateľa som nedokázal prijať to, že tým, v akých on bolestiach je, si chcel nechať podať injekciu, aby mohol odísť na lepšie bezbolestné miesto. V jednom momente sa obaja do seba zaľúbili, no on nemohol pokračovať v tej láske, keďže si dával za vinu, že ju nebude môcť robiť šťastnou, keďže je na vozíku. Ona aj ja ako čitateľ sme naraz plakali, ba dokonca aj on… Ja to doteraz nenávidím, keď na to pomyslím. To je tak nefér. Oni boli ako stvorení pre seba. Ona sa ho snažila ešte presviedčať, ako to skúšali jeho rodičia dĺĺĺĺhu dobu, no neúspešne. A ako asi aj tušíte, nechal si podať injekciu. Pri písaní obsahu na to myslím a je mi stutno 🙁 Napísal jej pekný list pred smrťou požiadal ju o peknú milú vec a ona to dodržala. Dostal od nej aj veľké množstvo peňazí, aby mohla pekne žiť, ísť niekam, kde predtým nemohla, keďže nemala financie. On proste bola taký všímavý a bol pre ňu ten pravý a on to podľa mňa aj vedel, no podľa neho nemohli byť spolu, ona si ho nezaslúžila, ale tým pádom ani ona jeho keďže urobil kopec vecí pre ňu, ktoré ju dostali.
