3. diel známej trilógie od Silvie Demovičovej má tendenciu ako 3. stupeň pri gradácii. Nachádza sa v ňom množstvo situácii a tém, ktoré len potvrdzujú status sna 1. dielu. Táňa má víziu študentky vysokej školy. Aby mohla byť bližšie Alexandra. Viacero vecí sa sťaží. Vždy, keď sú spolu, aj napriek krátkemu času, vládne romantika, láska a hlavne dobro, ktoré jeden pre druhého chcú. Z môjho pohľadu je to to najdôležitejšiu vo vzťahu, aby chlapcovi záležalo na dievčati a dievčaťu na chlapcovi. Každá ďalšia prípadná prekážka alebo problém je jednoduchšie vyriešiť. Čím viac Vám na tom vzťahu záleží, tým viac bojujete o jeho záchranu.
Alexander pri Táni stál zakaždým. Nezáležalo mu na tom, že nespravila prijímacie skúšky na Žilinskú univerzitu. Išlo mu o jej šťastie. Čo ak by sa tam trápila, nebola so štúdiom spokojná a napokon by z toho vzišlo to, že tam išla iba kvôli nemu. Nie, povedal jej, že je možno aj dobré, že ju tam neprijali. Aspoň si vyberie smer pre ňu osožný a možno až čas jej odhalí správnu cestu. Nič neriskuj na úkor vlastného rozvíjania sa. Všetko, čo Ti praje dobre, nechce, aby si o to prišiel/ prišla. Jedno z hesiel, ktorým sa riadim a aj v tomto prípade platilo.
Táňa bola zaslepená láskou tak, že nevnímala ani svoje edukačné potreby. Aj tu možno pozorovať city žien a racionalitu mužov. Na konci knihy a, s mojím zármutkom, aj CELÉHO PRÍBEHU, možno badať vyspelosť Alexandra. Ako muža. Už to nie je ten istý šantivý chlapec, akým na začiatku bol. Pôsobí rozvážne, citlivo, dbanlivo (o Táňu a na všetkom, na čom mu záleží prikladá aj potrebný záujem), všímavo a láskavo. Idylka dievčenského románu.
