Putovanie na západ je starý čínsky román, ktorý vyšiel v 16. storočí a mal veľký dopad na čínsku kultúru, ako aj kultúru v iných okolitých krajinách. Ja som si osobne o sebe nepomyslel, že niekedy budem niečo takéto čítať, potom som si ale zahral čínsku videohru menom Black Myth: Wukong, ktorej príbeh a svet v nej vyobrazený ma natoľko zaujal, že som sa rozhodol prečítať si knihu, ktorou bola hra inšpirovaná. Kúpil som si anglický preklad z roku 1984 napísaný pánom menom William John Francis Jenner, ktorý tento dlhý príbeh rozdelil na päť samostatných kníh, a zatiaľ som prečítal prvú z nich. Väčšina z knihy okrem celkom dlhého prológu sa zaoberá titulným putovaním na západ, pri ktorom musí budhistický mních Sanzang cestovať do Indie aby z tadiaľ zobral sväté budhistické písma zvané sútry. Z oblasti Číny, v ktorej býva, to je veľmi ďaleko, lebo tam putuje až 19 rokov. Na púti ho sprevádzajú jeho takzvaní „žiaci“, opica menom Sun Wukong, človeko-prasa menom Zhu Bajie, akási príšera menom Sha Wujing ktorého meno je preložené ako Friar Sand, a biely drak menom Bai Long Ma (biely dračí kôň). Drak slúži ako Sanzangov kôň, zatiaľ čo ostatní jeho žiaci ho ochraňujú a počas cesty bojujú s nespočetnými príšerami a inými protivníkmi. Z týchto hlavných postáv sa zdaľeka najviac preslávil Wukong, ktorý je známy aj ako Opičí kráľ. Na to, aká stará táto kniha je, musím povedať, že je prekvapivo inteligentne a vtipne napísaná, nachádza sa v nej veľa alegorických prirovnaní k reálnemu svetu, a tiež sú veľmi dobre opísané boje medzi rôznymi postavami. Často, keď sa niečo opisuje, sa v knihe používajú aj básne, ktoré sa ale samozrejme v preklade už nerýmujú. Okrem týchto básní a niektorých krkolomných viet sa to aj ľahko číta. Je to super kniha aj napriek jej veku.
