„Pýcha a predsudok“ od Jane Austenovej som sa rozhodla prvý-krát prečítať predovšetkým pre jej pretrvávajúcu povesť klasiky anglickej literatúry ale teraz sa k nej rada vraciam z viacerých dôvodov. Úplne chápem, prečo je to Austinovej najčítanejší román, je to pútavý príbeh o sociálnej kritike spoločenského postavenia a očakávaní žien v 18. storočí. V celej knihe sa skúmajú silné témy predsudkov, reputácie a postavenie zároveň so vzťahom medzi Elizabeth Bennetovou a pánom Darcym.
Od chvíle, keď som začala čítať, som zistila, že ma uchvátil vtip a šarm Austenovej písania. Vytvorila postavy, do ktorých sa dá dobre vcítiť, každá so svojimi vlastnými problémami. Okamžite som bola ponorená do sveta Anglicka zo začiatku 19. storočia s jeho spoločenskými zvykmi, spoločenskými rozdielmi a romantickými vzťahmi.
Keď som sa ponorila hlbšie do príbehu, objavila som význam tohto príbehu. Austenovej skúmanie tém, ako je pýcha, predsudky, láska a spoločenské očakávania ma zaujalo. Počas čítania, zakaždým objavujem nové väzby a vzťahy medzi postavami, čo ma vedie len k tomu, aby som s každým čítaním tohto príbehu nachádzal viac a viac empatie. Každá postava je niečím iná a predstavuje rôzne vlastnosti a správanie ktoré stále vidíme aj dnes. Či už je to netaktné až priam otravné správanie pani Bennetovej, flegmatickosť a cynickosť pána Benneta ktorý ale napriek tomu prejaví záujem o šťastie jeho dcér, mladá a bezhlavo hlúpa láska Lydie Bennetovej, zdržanlivosť, jemnosť a hanblivosť Jane Bennetovej, charizma Wickhama, ktorá len maskuje sebecký a nemorálny charakter, čo je dokonalý kontrast k Darcyho dobrej osobnosti, ktorej chýba šarm, atď…
Čítanie „Pýcha a predsudok“ mi pomohlo nahliadnuť aj do historického kontextu daného obdobia. Austenovej zanietené postrehy spoločnosti a jej satirické komentáre o slabých stránkach spoločnosti poskytli fascinujúci pohľad do sveta Anglicka z tohto obdobia. Získala som väčšie uznanie ku sociálnej dynamike a obmedzeniam, ktoré formovali životy a rozhodnutia postáv (najmä tých ženských).
Jane Austenová kritizuje úlohu žien prostredníctvom činov Lizzy Bennetovej, dievčaťa zo strednej spoločenskej vrstvy, ktorá skutočne verí v nastolenie nezávislosti a seba hodnoty ako žena, no napriek tomu končí manželstvom s bohatším mužom. Napriek všetkých predsudkom, ktoré voči manželstvu mala, dala nabok svoju pýchu a žila šťastne. Podľa mňa práve táto časť knihy ukazuje, že na to, aby bola žena feministka nemusí byť sama a nešťastná. Čitateľkám to dáva nádej, že pre každého je na svete „ich“ niekto, kto ich bude milovať, len ho musia nájsť.
Napriek tomu, že bola „Pýcha a predsudok“ napísana pred viac ako dvoma storočiami, zostáva táto kniha v niektorým oblastiach rovnako aktuálna aj dnes a ponúka cenné pohľady na mnohé aspekty ľudskej povahy.
Celkovo čítanie Pýchy a predsudoku ma vždy baví a táto kniha vždy keď ju čítam, mení a obohacuje moje chápanie literatúry, histórie a ľudských vzťahov. Tento román mi pripomína trvalú silu literatúry presahovať čas a miesto a tak sa dotýkať čitateľov naprieč generáciami svojimi univerzálnymi témami a nadčasovým písaním.