Pred dvomi rokmi som dostal na Vianoce veľmi pekný darček. Bola to kniha od Roalda Dahla Čarodejnice. Veľmi som sa darčeku potešil, pretože od Dahla som už prečítal knihy: Matilda, Billy a Minpinkovia.
Názov knihy ,,ČARODEJNICE” ma trochu vystrašil, lebo som nevedel, čo sa v príbehu bude diať. Aj keď autor povedal o svojej knihe, že držím v ruke pravdepodobne prvý detský horor, nebola to pravda.
Bol to milý a napínavý príbeh o malom chlapcovi, ktorý chcel stráviť prázdniny so svojou babičkou, ale namiesto toho sa dosal do poriadne nepríjemnej až strašidelnej situácie, keď sa premenil na myš. Odhodlaný aj v myšacej podobe sa pustí do sledovania a pozorovania tajného stretnutia čarodejníc. Najprv musí zistiť ako čarodejnice vyzerajú. A čo zistil?
NAOZAJSTNÉ ČARODEJNICE nemajú vlasy, sú holohlavé a nosia parochne. Na rukách nosia rukavičky, lebo nemajú nechty. V očiach sa im mení farba zreničiek a raz v nich vidieť oheň, inokedy mráz. Majú zvláštne nosy a nemajú prsty na nohách. Najstrašidelnejšie a najzaujímavejšie sú modré sliny! Sú to démoni v ľudskej podobe. Keď som si ich predstavil, tak mi prešli zimomriavky po tele. Ale nezľakol som sa a čítal ďalej. Obľúbil som si babičku, ktorá mala svojho vnuka rada, všetko mu vysvetľovala a pomáhala mu a plánovala ďalšie dobrodružstvá. Takto si predstavujem vzťah detí so svojimi starými rodičmi.
Počas čítania som sa zasmial, prežil scény, ktoré mi spôsobili stuhnutie krvi v žilách, ale aj napätie, ako sa všetko skončí. Čo by som odkázal čarodejniciam? Čarodejnice nikdy nevyhrajú nad detskou vynaliezavosťou a deti svojim zápalom pre vec dosiahnu svoje ciele.
Knihu Čarodejnice by som odporučil všetkým deťom aj dospelým. Má zaujímavý dej, postavy a ilustrácie. Preto odkazujem všetkým detským spisovateľom, aby sa inšpirovali Roaldom Dahlom a písali detské príbehy, ktoré deti zaujmú, rozosmejú a hlavne podporia v čítaní kníh.