Páčila sa mi najviac kapitola 13, kde Robinson Crusoe sa pustil ďalej na ostrov, a keď sa mu míňal atrament, prestal si písať denník.V tejto kapitole Robinson sa posúva do hornej zátoky, breh potoka, savana a lúka.Robonson sa dostal aj do veľa konfliktov, neprestajný dážď, nemohol vychádzať aby nezmokol a dával si stále pozor, no keď počkal dva dni, dážď prestal. Medzi tým dažďom si chytil korytnačku a zjedol ju. Keď vyšiel zo prístrešku, povedal si ,,Si pezbochyby kráľom a pánom celého tohto kraja“. Táto kapitola ma preto zaujala, lebo je tu pekná idea: Človek môže byť kráľom, ale nie celého sveta. A na záver by som ju odporúčil pilotom aby bojovali o to, aby sa dostali od zlej situácie. Hodnotím ju 4,5 z 5.
