Príbeh je o chlapcovi menom Robinson Crusoe. Vyrastal s dvoma bratmi a dvoma sestrami. Jeho rodičia chceli mať z neho právnika, ale jemu sa tá myšlienka nepáčila a jeho snom bolo stať sa moreplavcom. Napadlo ho, že by mohol utiecť z domu, ale ten nápad ho po chvíli omrzel. Jeden deň sa vybral do mesta Hull a tam stretol svojho kamaráta. Vďaka jeho kamarátovi s ním mohol vyraziť s loďou na more. Odplávali 1. septembra 1651. Prvá zastávka mal byť Londýn. Keď tam dorazili tak Robinson nastúpil na druhú loď s inou posádkou, ktorá sa plavila do Guiney. V Guiney sa mu veľmi páčilo. Keď sa vrátil do Londýna predal tam veci, ktoré získal v Guiney. Po krátkom čase sa Robinson rozhodol cestu zopakovať. Keď bol medzi Kanárskymi ostrovmi tak jeho posádku prepadli turecký lupiči. Robinson mal šťastie, lebo ho nezabili ale ho zobrali do otroctva. Jeho úlohou bolo loviť ryby pre kapitána pirátskej lode. Neskôr ho začal brávať na lov rýb s chlapcom, ktorý sa volal Marsca. Jeden deň Robinson dostal za úlohu kormidlovať čln s kajutou na ktorej sa mali viesť významný obyvatelia mesta. K plavbe nakoniec nedošlo, lebo obyvatelia museli odísť kvôli obchodnému rokovaniu, tak ho kapitán poslal uloviť čo najviac rýb. Robinsonovi sa otvorili dvere k slobode, lebo loď bola plna zásob a prichystaná na plavbu. Jednému s chlapcov prikázal aby doniesol viacej jedla a Robinson medzitým doniesol z druhej lode debnu s nápojmi. Z prístavu vyplávali traja – Robinson, Mauro a Xuri. Maur sa chcel vratiť, ale Xuri a Robinson chceli odplávať za slobodou, preto Robinson Maura hodil cez palubu, ktorý začal plávať k brehu. So Xurim potom prišli na ostrov neďaleko Kanárskych ostrovov. Na tom ostrove zastrelili tigra a zobrali si z neho kožu. V jedenásty deň plavby ich zachránila veľká loď. Bol tam veľmi dobrý kapitán a Xurimu dal návrh aby sa stal jeho otrokom na desať rokov a po desiatich rokoch bude môcť slobodne odísť. Xuri to s radosťou prijal lebo sa mu páčila vidina zabezpečeného života. Dvadsiaty druhý deň plavby dorazili do zálivu Todos los Santos. Robinson sa s kapitánom lúčil nerád a tak mu dal na pamiatku kožu s leva a pridal aj leopardiu kožu. Kapitán ich rád prijal ale za kože mu zaplatil 60 dukátov. Kapitán mu odporučil aby sa zamestnal u jeho brazílskeho kamaráta na cukrových plantážach v cukrovare. Keď sa Robinson naučil pestovať cukrovú trstinu, tak sa rozhodol kúpiť si svoje vlastné plantáže. Potreboval si kúpiť ešte dom, tak poprosil svojho kamaráta kapitána aby mu donieslo z Anglicka svoje uložené peniaze. Kapitán súhlasil, ale odporučil mu aby si polovicu peňazí nechal v Anglicku, lebo človek nikdy nevie čo sa môže stať. Skamarátil sa s otcom suseda, ktorému patrili druhé plantáže. Volal sa Wells. Tretí rok pestovania na plantážach tam vysadili niekoľko rastlín tabaku. Po čase priplával aj láskavý kapitán, ktorý mu doviezol nielen peniaze ale aj náradie pre hospodárstvo. Robinson zatúžil opäť po ďalšom dobrodružstve a 1. septembra roku 1659 nastúpil na loď. Cestou do Afriky ich prepadla hrozná búrka. Rýchlo ušli do záchranného člna a pri pokuse o únik z búrky ich pristihla veľká vlna ktorá vtiahla pod vodu. Robinsonovi sa podarilo vyškriabať na breh. Zistil, že prežil ako jediný. Postavil si stan a zásoby si chodil brať zo stroskotanej lode. Raz keď sa prechádzal po ostrove, tak tam našiel planinu, ktorú z jedného boku chránila asi desať metrová skala. Začal si na nej budovať svoje obydlie s plotom dookola a z otvoru v skale si urobil sklad. Do obydlia sa dalo dostať len pomocou rebríka. Jeden deň keď si Robinson plietol koše tak uvidel papagája, ktorému dal zrná. Papagája sa rozhodol skrotiť a dal mu meno Polo. Robinson sa rozhodol, že pôjde na vychádzku a na pláži si všimol ľudskú stopu a ďalej od nej ľudské pozostatky. Prišiel na to, že na ostrov chodia jedávať svoje obete domorodci.
O pár dní neskôr keď sa Robinson išiel pozrieť na kopec odtiaľ uvidel ako si na pláži domorodci pečú svoju prvú obeť a druhú mali priviazaná v loďke. Robinson sa rozhodol, že zachráni druhého zajatca. Začal strieľať po domorodcoch, ktorý nevedeli čo sú zbrane, zachránil. Začal ho postupne učiť po anglicky a neskôr si spolu postavili loďku. Keď sa jeden deň chystali dokončiť loď tak uvideli na pláži domorodcov, ako chcú zjesť ďalšie svoje obete. Rozhodli sa ich zachrániť. Keď tam prišli a zachránili ich zistili, že jeden z nich je Piatkov otec a druhý je beloch, ktorý žil spolu s národom Piatkovho otca. V jeden deň na ostrov priplávala loď na ktorej boli vzbúrenci a na breh doniesli kapitána s dvoma vernými spoločníkmi. Piatok s Robinsonom ich zachránili a spolu sa postavili proti vzbúrencom a získali tak kontrolu nad loďou. Asi trištvrte posádky sa vzdalo a zistili že vzburu zapríčinili traja ľudia. Tých troch ľudí spútali a nechali ich na ostrove. Keď sa Robinson vrátil do Brazílie tak mu jeho otroci dali peniaze za všetky tie roky ktoré tam nebol. Robinson sa rozhodol že sa vráti do Anglicka ale po súši lebo sa už nechcel plaviť. V polovici októbra sa k nim dostala správa, že na francúzskej strane Pyrenejí napadlo veľmi veľa snehu a preto im to zhorší cestu. Keď tam prišli tak si najali sprievodcu, ktorý ich mal tadiaľ dostať. Dostali sa cez Pyreneje úspešne. Potom nastúpili na plavbu cez Lamanšský prieliv a priplávali šťastne do Doveru . Robinson sa usadil v Londýne. Po siedmych rokoch života v Londýne sa mu vrátil synovec s plavby do Španielska a pozval ho na plavbu do východnej Indie.
Po návrate do Londýna si našiel ženu s ktorou mal dvoch synov a jednu dcéru. Začali ho znova lákať dobrodružstvá, ale nechcel opustiť svoju ženu a deti. Keď mu žena zomrela tak sa rozhodol, že sa posledný krát vráti na svoj starý ostrov. Keď prišli na ostrov tak zistili že tam žijú Angličania a Španieli. Keď Robinson s Piatkom odišli z ostrova tak po pár dňoch narazili na 125 člnov plných divochov. Robinson poslal Piatka za nimi aby zistil čo sa deje. Keď sa Piatok vracal tak zakričal: Pozor budú páliť! Keď to Piatok dopovedal tak bol zasiahnutý štyrmi šípmi. Piatka pochovali v rakve, ktorú spustili do mora. Keď docestovali do Madagaskaru doplnili si zásoby a Robinson prespal na súši v stane. Domorodci tam boli mierumilovný ale uprostred noci začala streľba lebo jeden z posádky Jeffrey si začal z nich robiť srandu. Z Madagaskaru priplávali pozdĺž bengálskych brehov kde sa chcel Robinson pozrieť ako to tam vyzerá. Keď vstúpil na pevninu začala sa vzbura a posádka povedala Robinsonovi, že už nechcú aby sa s nimi plavil ďalej. Robinson ostal na súši, našiel si tam priateľov a ubytoval sa v dome jednej ženy. Jedného dňa prišiel za ním sused a prehovoril ho aby si kúpili loď a plavili sa do Číny. Potom si našli posádku. Zastavili sa v Siame, lebo im do podpalubia začala tiecť voda. Na brehu stretol pána s ktorým sa nepoznali ale mal pre neho informácie, že ho chcú zatknúť kvôli lodi ktorú si kúpil. Robinson sa rozhodol, že aj napriek trhline v lodi musia rýchlo odplávať. Keď boli asi v strede oceána videli ako ku nim pláva čln so starším mužom. Bol to lodivod a ponúkol im svoje služby. Jeho služby radostne prijali. Keď dorazili do Číny tak sa pripojili ku karaváne. Cestovali do Toboľska. Tam Robinson počkal osem mesiacov kým prestane zima. Potom prešli cez Rusko. Docestovali do Hamburgu, tam ostali štyri mesiace a potom prešiel cez púšť do Haagu a potom konečne doplával poštovou loďou do svojho rodného Anglicka. Do Londýna dorazil 10. januára 1705. V Londýne aj dožil.
