Už mi div pľúca nepraskli, tak som tajil dych, keď som vtom pocítil, že ma vlna nadvihuje, a hneď nato som sa zaradoval, lebo som sa zrazu ocitol hlavou a rukami nad vodnou hladinou. A hoci to bol len okamih, jednako sa mi podarilo nabrať dych aj novú odvahu. Opäť ma na hodnú chvíľu zakryla voda, ale už nie na tak dlho, aby som nevydržal. A keď som videl, že voda odteka a vracia sa do mora, na mahavo som plával proti valiacim sa vlnam a opäť som pocítil zem pod nohami. Chvíľku som ticho stal, aby som sa znovu nadýchal a čakal, kým voda neopadne,potom som sa pustil do behu a bežal som z celej sily k brehu.
