Bola jar. Celý kraj i dedinka učupená pod malou hôrkou sa pomaly prebúdzala po tmavej chladnej noci. Slniečko vykukalo spoza rannej zore a pozeralo sa, či má voľnu cestu. Vystúpilo na oblohu,teplými lúčmi osvietilo celú krajinku a začalo svoju každodennú prechádzku. Radostne žiarilo a sem-tam pošteklilo ostrými ranými lúčmi posledných spachtošov , ktorým sa ešte nechcelo vstávať z teplých postielok. Prechádzalo sa ssamo , ale niekedy chodili s ním aj biele páperové obláčiky, ktoré sa naháňali, radovali a veselo šantili po oblohe. Obláčiky kývali i smutné. Vtedy boli sivé, praskali a ich kvapky padali na zem, na domčeky v dedinke, ale i na malú hôrku. Ale deň o ktorom je tento príbeh , bol pekný bez tmavých , smutných , uplakaných mráčikov.
