Bolo jedno mesto ktoré sa volalo Mestečko. Na kopci bola zrúcanina hradu, kde bývali duchovia. Bolo ich šesť. Jeden večer zazvonili u Niky, dievčatka, ktoré malo plyšového medvedíka a povedali mu, že sa sami na hrade boja. Nikin otecko bol spisovateľ a myslel si, že sa mu sníva, keď vidí duchov. Nika dala každému meno. Boli to Duška, ktorá sa stále obzerala v zrkadle, Zimuško, ktorému bolo stále zima, Tlstuško, ktorý stále nazeral do hrncov, Hrajko, ktorý mal rád hračky, Mudroško, ktorýčítal a Bojuško, ktorý sa všetkého bál. Nika nasťahovala všetkých duchov na povalu. V kapitolách sú príbehy týchto milých duchov, napr. že Mudroško potreboval okuliare a Nika s ním išla k pani doktorke, ktorá mu dala okuliare. Duška zasa zobrala Nikinej mame všetku kozmetiku, ktorú potom išli kúpiť. Kniha bola veľmi dobrá, páčili sa mi Nikini priatelia – duchovia, ktorí dali do života rodiny veľa zábavy. Najkrajšie bolo, že tí duchovia mali dobré srdiečka a všetci boli kamaráti.
