O tejto knihe som počula toľko protichodných názorov, že som si musela urobiť vlastný. Mnohí ju označujú za bibliu generácie Z a ja po dočítaní chápem prečo. Príbeh Marianne a Connella nie je žiadna rozprávka. Sledujeme ich od strednej školy až po univerzitu a je to miestami až nepríjemne úprimné. Najviac ma na tom fascinovalo to ticho – tie veci, ktoré si postavy nepovedia, hoci by mali. Rooneyová píše veľmi špecifickým štýlom, nepoužíva úvodzovky v priamej reči, čo vo mne vyvolávalo pocit, že som priamo v ich hlavách.
Pre mňa to bola kniha hlavne o dospievaní a o tom, ako nás formujú ľudia, ktorých vpustíme do svojho života. Marianne je bohatá, ale v škole outsiderka, Connell je populárny športovec z chudobnejších pomerov. Ich vzťah je plný neistôt, presne tak, ako to v realite býva. Naučilo ma to, že človek môže niekoho milovať, a predsa s ním nevedieť komunikovať. Je to smutné, surové, ale neskutočne reálne. Ak hľadáte niečo, čo vám ukáže, že v tom citovom chaose nie ste sami, toto je ono.
