Kde bolo tam bolo bola raz jedna krajina v ktorej bietor fúkal ako o dušu. Nebolo ani jedného dňa v roku kedy by sa list na strome nepohol. Vietor bol tak silný a neústojný, že ľudia sa schovávali b domoch, prestali v vychádzať von do prírody ľudia úplne spohodlneli a zleniveli. Myslela som si že sa v tom nielen počasie zbláznilo ale aj ľudia. Pretože vônec nikto ani nohu z domu nevytrčil. A to bolo pre mňa nepredstavitelné. Zrazu som sa ocitla v posteli pod perinou v strese som sa rýchlo posadila. Bola som spotená ako myš čelo som si rýchlo utrela papierovou útierkou a „uf“ pomyslela som si bol to iba sen. Keď som vstala z postele a pozrela sa von oknom bolo krásne slnečno jedine čo ma trápilo bola tá myšlienka že by to mohla byť realita. Po rannéj sprche som vystrelila hneď von a snažila som sa spozorovať niaky vietor ale nič bolo krásme bezvetrie. Našťastie sa mi to nepodarilo a povedala som si „bola to iba zlá nočná mora“. Začal úplne normálny bežný deň ako každý iný. Plný nových očakávaní a dobrodružstiev.