Sen
Prvé, čo mi prešlo hlavou keď som otvorila oči bolo –Kde to som? A prečo som v lese?-Bola som veľmi zmetená. Zistila som, že som úplne v poriadku, ale prečo som bola v lese bola stále záhada. Keď som sa postavila na nohy a poobzerala sa, nevidela som okolo seba žiadnu cestu. Snažila som si spomenúť, čo som robila naposledy. Nespomenula som si z dneška nič. Telefón som mala, ale z nejakého dôvodu nefungoval. Trochu som sa uvoľnila keď som zistila, že mám pri sebe nožík. Rozhodla som sa trochu preskúmať toto miesto. Od začiatku som mala veľmi divný pocit z tohto lesa. Les bol hustý, temný a veľký. Keď sa začalo pomali, ale isto zotmievať, pochytila ma panika. Našťastie som našla potok. Po západe slnka, na les spadla mierna hmla. Na druhej strane potoka som videla niečo, ako zrkadlo. Bola som zvedavá tak som preskočila potok a išla som sa pozrieť. Bolo to rozbité zrkadlo. Vtom sa za mnou ozval nejaký hlas, ktorý volal: -Ahoj!-. Prudko som sa otočila, ale nič som za sebou nevidela, ani živej duše. Pomyslela som si, že začínam byť paranoidná. Rozmýšľala som ako sa mám z tadiaľto dostať domov. Rozhodla som sa, že pôjdem smerom, ako tečie potok. Neskôr ako som tak kráčala som našla vyhodený chodníček, ktorý prechádzal cez potok. Rozhodla som sa ho nasledovať. V lese bolo počuť rôzne zvuky, ale zastala som keď som počula niečo znovu volať zďaleka -hej! Hej!-. Tento krát som už niečo zazrela. Jasno svietiace, zízajúce oči na mňa hľadeli spoza stromu. Bola som, ako prilepená k zemi. Započula som kroky, ktoré išli od potoka po chodníku. Vytiahla som aspoň nôž s puzdra. Kroky zastali a ja som videla len siluetu človeka s puškou v tme a hmle. Bolo ticho a počula som len tep vlastného srdca. Tvor so svietiacimi očami sa rozpohyboval. Striaslo ma keď som videla to humanoídne telo toho tvora. Tvor sa po štyroch rozbehol oproti človeku s puškou a človek niekoľko krát vystrelil. Tvor sa vytratil do tmy. Človek s puškou prišiel svižným krokom ku mne a pýtal sa ma po anglicky otázky typu, čo tu robím v noci uprostred nebezpečného lesa sama iba s nožom. Keď som sa mu snažila odpovedať, otvorila som oči a zistila som, že ležím doma na gauči. Myslela som, že to bol iba sen, až dokým som nenašla uprostred izby rozbité zrkadlo…