Anna vyrazí na svoje prvé rande. Väčšinou je to tak, že na rande chodia ľudia dobrovoľne, no v tomto prípade to tak celkom nie je. Zariadila jej to dobrá kamarátka, ktorá po tom, ako odcestuje do Prahy chce, aby mala Anna pri sebe v Trnave niekoho blízkeho, keď tam Sandra nebude môcť byť.
Ako obvykle – mešká. No tentokrát za to nemôže. Zdržala ju vedúca – Anna pracuje v detskom klube. Čiže keď sa konajú akcie pre deti, je tam takmer vždy. Dnes vystupovala ako Anna – sestra Elsy z Ľadového kráľovstva. Keďže už aj keď akcia končila, Anna takmer meškala, neprezliekala sa z kostýmu. A k tomu jej ešte ukradla pár minút vedúca. A čo je najlepšie? Prší…
Takže keď príde pred podnik, kde sa majú s Adamom stretnúť, vyzerá ako na maškarnom plese – trblietky a makeup jej zdobia tvár, zatiaľ čo šaty, v ktorých je oblečená vyzerajú, akoby sa v nich bola narodila. Naozaj jej to všetko ladí… ešte aj k menu.
Pohľadom narýchlo vyhľadá partnera, beží si sadnúť, ospravedlní sa a keď vidí, že nie je práve konverzačný typ, utrúsi, že si ide objednať kávu. Zdá sa, že podnik sa od doby, keď ho navštívila s kamoškami zo strednej rázne zmenil. Panuje tu celkom iná atmosféra. Naposledy to tu mali v tomto predvianočnom období už prekrásne vyzdobené a rozvoniavali tu dobroty od výmyslu sveta. Teraz? Čo slovo – to pohroma. Už sa spýtala na viacero vecí, čo by rada ochutnala, no zakaždým čašník odpovedá odmietavo. Napokon sa zhodnú na niečom, čo majú. Čaj.
Keď sa vráti k stolu, Adam sa zbabelo ospravedlní – volá mu brat. Vraj niečo súrne. Povie jej, že sa jej ozve, no ani nemusí byť prorok, aby vedela, že po tom, ako zatvorí dvere bistra po ňom nebude ani stopy. Schuti sa rozrehoce na celé kolo, pričom ohromne natriasa plecami a zozadu to vyzerá, akoby plakala. Sandra, jej najlepšia kamarátka, jej totiž ponúkla podobnú službu (napokon, ona to všetko spískala:) – ak rande naslepo bude smrdieť fiaskom, Anna sa len má ozvať so slovom SOS – napísať jej SMS-ku a ona jej ihneď zavolá s tým, že bude hrať jej mamu a tá jej odkazuje, že babka skončila v nemocnici, je to vážne a neodkladne ju teraz musí navštíviť…
Čašník jej ponúkne špecialitu ich podniku a vraj na účet podniku. Kreácia vyzerajúca ako horúca čokoláda s karamelovými hoblinkami, šľahačkou a dvomi sladkými trubičkami priamo volá: „Zjedz ma!“ Anna nechápe, čo sa to deje – veď si objednala iba čaj. On jej vysvetlí, že to mala byť cena útechy za nepríjemnosť, ktorá sa jej prihodila s tým chalanom.
Zarozprávajú sa a Anna v bistre nečakane ostane až do záverečnej. Obaja sú milovníkmi Vianoc. Prezradí mu, že vlani sa jej to tu páčilo viac – so všetkou tou výzdobou vo vitríne, svetielkami, Santom Clausom… Onedlho sa Max, ako sa čašník volá, zjaví s plnou náručou všakovakých dekorácií. Spoločne zútulnia priestory podniku. Onedlho ju má prísť vyzdvihnúť Sandra autom. Kvôli zrážkam áut na diaľnici sa jej príchod oddiali. Preto si užíva každú voľnú minútu s Maxom. Ten ju vytiahne von, ako prvý urobí postavou v snehu anjela – Anna ho má nasledovať. Keď sa ostýcha, potiahne ju k sebe a už tam ležia dvaja. Delí ich iba pár centimetrov. Túto prekážku sa Max snaží minimalizovať – postupne sa približuje a v momente, keď sa majú ich pery stretnúť, zahlúši ich klaksón Sandrinho auta, ktoré netrpezlivo vyčkáva, pretože ešte musí ísť vyzdvihnúť sestru. Anna sa s Maxom nestihne ani poriadne rozlúčiť. Ani pokus zoznámiť ho so Sandrou jej nevyjde. Nevie o ňom nič. No vzápätí pochopí, čo sa jej snaží naznačiť Max gestikou palca a malíčka pri uchu – telefónne číslo. Narýchlo mu zakričí, že sa tam ešte zastaví niekedy v blízkej budúcnosti.
Je silno prechladnutá a sľubovaná zastávka v bistre sa tiež nekoná. V jeho očiach vyzerá ako zbabelec Adam, ktorý ušiel. Keď sa Anna na miesto vráti o pár mesiacov neskôr, bistro zíva prázdnotou a je zatvorené. Nekonečne ju to mrzí. Dni sa vlečú a pomalým tempom prejde rok. Jej mama chce Annu zoznámiť s novým priateľom Gregorom. Už od začiatku mi to pripadá divné a podozrivé. Jej mama opíše Gregorovho syna ako človeka požívajúceho omamné látky s množstvom tetovaní na tele. Anne nič nedochádza. Až na mieste. V nóbl reštaurácii stretne po roku jeho. MAXA WOLKERA. Stojí pri bare a lenivo popíja drink. Anna ho zdráhavo pozdraví, nevie, ako sa má správať k niekomu, koho rok nestretla a ich posledné stretnutie sa skončilo šlamastikou – presnejšie – už odvtedy neboli v kontakte. Keď ju zbadá, nerozsvieti sa mu pohľad, práve naopak, bez emócií poznamená: „Princezná Anna.“ Anna sa sklamane ide usadiť k stolu. Mama vyzvedá, čo ju zdržalo (dobre vie, že Anna zvykne meškať). Anna iba nostalgicky odvetí, že si myslela, že stretla priateľa, ale zmýlila sa.
Obaja, aj Max, aj Anna sú sklamaní z minulého roka. Ako sa dozvedajú, obaja sa hľadali, ale nenašli sa. Anna márne blúdila okolo zatvoreného bistra a Max zbytočne zavesil na nástenku (Annou prehliadanú a nečítanú) oznam: „Hľadám princeznú Annu.“ Nechal tam kontakt na seba. Nuž, Anna neverí na druhé šance, a preto sa s Maxom len zdvorilo rozlúči. Nemá však proti nemu nič.
Anna býva so svojou mamou v starom dome po jej prababke. Niet divu, že im jedného dňa začne zatekať pod strechu. Tento problém sa nedá vyriešiť inak než presťahovať sa k Wolkerovcom. Ako bude pokračovať vzťah Anny a Maxa? Dokáže sa k nemu správať chladno a odmerane aj napriek kvantu spoločných vecí a láske k Vianociam? Bude sa vedieť Anna vysporiadať so svojou minulosťou a začne sa mať rada samu seba takú, aká je?
Na knihe sa mi páčia citáty. Na začiatku každej kapitoly sa nachádza jeden aj s jeho autorom. Gréta, ktorá v príbehu vystupuje ako stará mama dievčatka, ktoré Anna občas stráži, sa ukázala tiež ako zdroj myšlienok a pekných citátov. To mi mnohokrát pri čítaní príbehu ešte zvýšilo pozornosť, pretože pôsobia pravdivo, psychologicky a aplikovateľne do života.
Najkrajšie citáty knihy podľa mňa sú tieto. „Nevyberaj si takého človeka, ktorého svet považuje za krásneho. Radšej si vyber takého, ktorý robí krásnym tvoj svet.“ Harry Styles „Tajomstvo života je sedemkrát spadnúť a osemkrát sa postaviť.“ Paulo Coelho „Ak bude niekto taký veľkorysý a dá mi druhú šancu, nebudem potrebovať tretiu.“ Pete Rose „Odpútaj sa od minulosti, ale zapamätaj si všetko, čo ťa naučila.“ Chiara Gizzi „Priateľ je človek, ktorý vie o tebe úplne všetko, no stále ťa má rád.“ Elbert Hubbard „Niekedy musia dobré veci skončiť, aby sa mohli začať tie ešte lepšie.“ Marilyn Monroe „Jedného dňa si uvedomíš, že nemá zmysel prekonávať oceány kvôli ľuďom, ktorí by pre teba neprekročili ani mláku. Neznámy autor „Keby som mal kvet za každú myšlienku na teba, mohol by som kráčať vlastnou záhradou až do konca života.“ Alfred Lord Tennyson „Videla som, že si dokonalý a milovala som ťa. Potom som zistila, že nie si dokonalý, a milovala som ťa ešte viac.“ Angelita Lim „Nezáleží na tom, čo je pod vianočným stromčekom, ale na tom, kto je s nami okolo neho.“ Charles M. Schulz „Nikdy nemiluj niekoho, kto ťa považuje za obyčajnú.“ Oscar Wilde „Si tým, čím veríš, že si.“ Paulo Coelho „Ako môžem obviňovať vietor, že narobil neporiadok, keď ja som bola tou, ktorá otvorila okno?“ Neznámy autor „Musíme sa vzdať života, ktorý sme si naplánovali, aby sme mohli prijať ten, ktorý je pre nás predurčený.“ Joseph Campbell „Nie všetky búrky prichádzajú, aby vám obrátili život hore nohami. Niektoré prichádzajú, aby vám vyčistili cestu.“ Neznámy autor
