Sirotčinec slečny Peregrinové som chcela prečítať hlavne preto, že som už videla film a chcela som vedieť, či je kniha naozaj tak dobrá ako film. A musím povedať, že ma fakt prekvapila. Kniha má úplne inú atmosféru – temnejšiu a strašidelnejšiu než film. Páčilo sa mi, že dom je opísaný detailnejšie a tie „výnimočné“ deti majú oveľa viac priestoru, takže som mala pocit, že ich lepšie spoznávam a chápu, prečo sú také, aké sú.
Jacob mi bol sympatický, lebo je obyčajný chalan, ktorý je zmätený a snaží sa prísť na veci, a práve jeho pohľad na ten podivný svet mi dával pocit, že som pri ňom. Najviac sa mi páčilo, že v knihe sú tie staré fotky detí, čo pridávalo úplne iný level creepy pocitu – miestami som mala zimomriavky, čo vo filme tak necítiš.
Čo sa mi až tak nepáčilo, bolo, že niektoré pasáže boli trošku zdĺhavé a miestami som sa musela viac sústrediť, aby som úplne pochopila dej. Niektoré scény boli aj trochu podivné a divné, ale to patrí k celému tajomnému svetu knihy.
Celkovo sa mi kniha páčila a myslím, že aj keď film bol super, kniha je ešte lepšia v tom, ako dokáže vtiahnuť do sveta a urobiť z neho fakt napínavé a mysteriózne miesto.
