Niektorí ľudia hľadia láske celý čas do tváre, a pritom nevedia, že ju už našli. Určite sa to dá povedať aj o Zoe a Edovi. Dlho tápali, a hoci rôznymi cestami, vždy kráčali rovnakým smerom. A po rokoch, keď sa v ich živote vystriedalo všetko láska, šťastie, hádky, zúfalstvo i zmierenie, sa zdá, že ich krásnej budúcnosti už nič nestojí v ceste.
No potom sa stane niečo nečakané a nepochopiteľné.Jedného rána cestou do práce utrpí Ed smrteľnú nehodu. Umiera. A Zoe hľadá spôsob, ako prežiť. Nevie sa zbaviť spomienok. Ako by mohla zabudnúť na šťastne prežité roky, na ich prvý bozk, na to, čo si spoločne vybudovali. Rozhodne sa, že Edovi musí povedať všetko, čo mu nikdy nepovedala. Musí napraviť všetko, čo bolo v ich vzťahu zlé.
Osudu Zoe Maiseyovej a jej manžela Eda Maiseyho, ktorých vzťah po rokoch manželstva poznačila rutina a časté nedorozumenia. Po tragickom ráne, kedy sa dvojica poháda a Ed následne pri autonehode zahynie, sa zdrvená Zoe nedokáže vyrovnať s realitou a sama sa stáva účastníčkou nehody, po ktorej upadá do hlbokej kómy. Po nehode Zoe Maiseyovej presúva do magickej roviny, kedy sa Zoe v kóme vracia do minulosti a znova prežíva kľúčové dni ich vzťahu. Práve na univerzite, kde sa s Edom Maiseym stretli prvýkrát, dostáva šancu zažiť ich zoznamovanie nanovo a s vedomím budúcnosti sa snaží vyvarovať starých chýb a zmeniť ich spoločný osud. Zoe verí, že ak v týchto dôležitých dňoch urobí iné rozhodnutia, podarí sa jej v realite zabrániť Edovej tragickej smrti. Počas tohto putovania časom sa ich láska opäť prehlbuje a Zoe napráva mnohé krivdy, no postupne zisťuje, že niektoré veci sú dané osudom a nedajú sa úplne vymazať. Čo sa týka záveru príbehu, máš pravdu, je tam veľmi dôležitý zvrat spojený s dieťaťom. Zoe sa po čase strávenom v stave medzi životom a smrťou napokon z kómy preberie a v nemocnici zisťuje, že je tehotná. Toto tehotenstvo je vnímané ako skutočný zázrak, pretože sa o bábätko s Edom predtým neúspešne snažili dlhé roky a podstúpili mnoho bolestivých pokusov. Kniha teda končí nádejne, kedy Zoe, hoci Eda definitívne stratila, v sebe nosí časť jeho bytosti a nové pokračovanie ich spoločného príbehu, čo jej dodáva silu kráčať životom ďalej aj bez jeho fyzickej prítomnosti.
Kniha je pre mňa nesmierne silným a emotívnym pripomenutím toho, aký krehký je náš čas s ľuďmi, ktorých milujeme. Pri jej čítaní som si uvedomila, ako ľahko skĺzneme do rutiny a začneme brať prítomnosť partnera ako samozrejmosť, pričom nás často rozdeľujú hádky, ktoré v kontexte straty strácajú akýkoľvek význam. Hlavná myšlienka, ktorú by som chcela posunúť ďalej, je tá, že hoci nemôžeme ovplyvniť osud ani vrátiť čas ako hlavná hrdinka, máme plnú moc nad tým, ako sa k sebe správame tu a teraz. Tento príbeh je jasným odkazom, aby sme nikdy neodchádzali v hneve a nešetrili slovami lásky, pretože každé jedno „zbohom“ môže byť nečakane posledné. Naučilo ma to viac vnímať krásu v obyčajných okamihoch a pochopiť, že skutočné šťastie netreba hľadať vo veľkých gestách, ale v tom, že si vážime spoločnú prítomnosť, kým ju máme.