Smrť Jánošíkova je vrcholnou básnickou skladbou slovenského romantika Jána Botta. Toto lyricko-epické dielo je rozdelené na 9 spevov, ku ktorým je pripojený lyrický predspev.
V tomto diele chce autor zobraziť Jánošíka ako junáka slobody. Nechce opísať jeho hrdinské skutky, ale chce vyjadriť svoje city, ťažký osud poddaných, bezradnosť a odvahu slovenského národa. Idea nevyjadruje boj poddaných a zbojníkov s pánmi, ale len spomienky na tieto časy. Ide o vykreslenie troch záverečných fáz života Jánošíka, a to zlapanie, väznenie, smrť.
Námetom sú predsmrtné vízie, smrť Jánošíka. Jeho poprava symbolizuje stav po prehratej revolúcii. Napísal ju v dusnom ovzduší Bachovho absolutizmu. Botto neskladal svoj spev o Jánošíkovi podľa historických dokladov, ale Jánošíka poznal podľa toho, ako sa ľud o ňom vyjadroval, čiže z ľudového podania. Nie je to ani výlučne baladická, ani výlučne lyrická skladba. Je to svojrázny romantický epos, ktorý sleduje osud zbojníka a súčasne nastoľuje aktuálne sociálne a politické otázky slovenského národa. Báseň začína prológom, ktorý patrí k najsilnejším lyrickým výtvorom Botta i celej romantickej poézie. Kým v 1. časti predstavuje Jánošíka a jeho družinu ako hrdinských bojovníkov proti feudálom, v 2. časti sú v popredí jeho vízie o budúcnosti národa, v čom sa značí aj romantický konflikt medzi veľkými túžbami a tvrdou realitou, ktorá ich nedovolí uskutočniť. Autor verí v príchod mesiáša, záchrancu slovenského ľudu.