Dvanásť zbojníkov na Kráľovej holi smúti, pretože ich kapitána Jánošíka chytili. Lapili ho zradou v krčme, kde mu pod nohy podsypali hrach, aby sa pošmykol. Teraz hrdina sedí v temnom väzení a čaká na svoju popravu. Vo väzení ho navštevuje jeho milá, ktorá predstavuje dušu ľudu a lúči sa s ním. Jánošík neľutuje svoje činy, pretože bojoval proti nespravodlivosti a útlaku. Odmieta prosiť o milosť a hrdo kráča pred zrakmi smutného ľudu na popravisko. Na šibenici sa nemodlí za seba, ale prosí o spásu pre svoj úbohý národ. Celá krajina po jeho smrti smúti a príroda akoby stuhla v žiali. Dej sa však končí víziou, v ktorej sa Jánošík v ríši víl žení s kráľovnou slobody. Jeho fyzický koniec tak symbolizuje víťazstvo ducha a nesmrteľnosť hrdinskej legendy.
