Dej románu Smrť na druhom brehu je situovaný do jari roku 1991, čo v chronológii série predstavuje obdobie krátko po Nežnej revolúcii, kedy sa rodilo oddelenie vrážd v „Našom meste“. Hlavnym bodom je nález mŕtveho tela muža v pokročilom štádiu rozkladu na brehu rieky Moravy, neďaleko Devínskej Novej Vsi. Vyšetrovatelia Richard Krauz a Eduard Burger sú konfrontovaní s náročnou identifikáciou obete, nakoľko absencia mäkkých tkanív a pôsobenie riečneho prostredia sťažujú určenie identity aj presnej príčiny smrti.
Paralelne s kriminalistickou líniou sa rozvíja politicko-spoločenská zápletka. Vyšetrovanie ukazuje, že obeť nebola náhodným cieľom bežnej kriminálnej činnosti, ale jej smrť úzko súvisí s transformáciou bezpečnostných zložiek. Do popredia vystupuje motív kompromitujúcich materiálov z archívov bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktoré sa v chaotickom období privatizácie a budovania nových mocenských štruktúr stali vysoko cenenou komoditou. Burger, vďaka svojim kontaktom a intuícii, identifikuje prepojenie medzi nájdeným mŕtvym a vysokými kruhmi vtedajšej politiky a rodinnými klanmi, ktoré sa snažia upevniť svoj vplyv v novom režime.
Dejová dynamika graduje v momente, keď sa ukáže, že vražda na brehu Moravy bola len jedným z článkov v reťazci odstraňovania nepohodlných svedkov minulosti. Autor v texte precízne vykresľuje bezmocnosť polície voči „nedotknuteľným“ osobám, ktoré profitujú z kontaktov na bývalú ŠtB. Prípad sa neuzatvára len dolapením páchateľa, ale skôr trpkým konštatovaním o pretrvávajúcej moci starých štruktúr, ktoré sa úspešne adaptovali na demokratické prostredie.