Príbeh sa odvíja od histórie. Tragédia nadväzuje na udalosti po Oidipovej smrti. Ide o to, že jeden z bratov – Polyneikes bojuje proti svojej vlasti – Tébam a Eteokles za Téby. Obaja kedysi boli súčasťou Téb, ale Polyneikes bol vyhnaný. V boji zahynuli.
Súčasný vládca Téb – Kreon, Oidipov švagor sa rozhodne úctivo pochovať Eteokla, ktorý bránil rodnú zem, zatiaľ čo Polyneika nechá napospas. Nezaslúži si vraj byť pochovaný, pretože bojoval proti rodnej krajine. Ale pochovávať mŕtvych boli nepísané božie zákony a to bez rozdielu, či bol niekto spravodlivý alebo nie.
Kreon vydáva rozkaz, aby strážnici strážili jeho mŕtve telo a aby ho nik nepochoval, lebo kto by sa o to pokúsil, hrozí mu trest smrti.
Antigona, Polyneikova sestra sa rozhodne pochovať svojho brata aj napriek Kreonovmu zákazu s a hrozbou vidinou smrti. Vedela, čoho sa „dopúšťa“. O pomoc požiada aj sestru Ismenu, ktorá je dobrá duša, ale napriek tomu zákaz vládcu v nej vyvoláva väčší strach a rešpekt než svedomie a povinnosť pochovať blížneho (božie zákony). Antigona ju teda do ničoho nenúti, ale ide tak spraviť sama.
Strážnici tela ju však zastihnú a ona je dovedená ku Kreonovi, ktorý nepozná ani božie zákony ani blížneho, pokiaľ sa jedná o jeho rozkaz. Dáva ju zavrieť do tmavej jaskyne, keďže je príliš zbabelý dať ju zabiť. Pretože to by sa mu mohlo vypomstiť. Ona sa zo zúfalosti obesí. Jej snúbenec, Haimon, Kreonov syn, sa otca snaží prehovoriť, aby ju pustil von a slušne pochoval jej brata, ale on je neoblomný. Haimon príde Antigonu potajomky navštíviť a chce ju vyslobodiť, ale pri pohľade na jej obesené nehybné telo ju poslednýkrát objíme a prepichne sa dýkou. Toto všetko sa dozvedá Kreonova manželka, Eurydika od strážnikov. Bez slova odíde a tiež sa zabije.
Kreona príde varovať veštec Teiresias, aby prehodnotil svoj postoj voči tomu mŕtvemu a predsa-len ho dal pochovať. On je neoblomný až do tej chvíle, čo zisťuje, že stratil VŠETKÝCH. Manželku, syna aj Antigonu, ktorá bola tiež jeho príbuznou. Vtedy si uvedomuje, že jeho stanovisko bolo nesprávne a dáva Polyneika pochovať. Ale už je neskoro. Človek sa najlepšie učí na svojich chybách, ale niekedy ich už nedokáže vziať späť a odčiniť. V tomto prípade ho jeho chyba a následné uvedomenie stálo tri ľudské životy. Je nekonečne nešťastný.
Kniha Antigona mi ponúkla pohľad na dôležité témy. Mnohokrát sa vládcovia alebo ľudia pri moci vyvyšujú a preceňujú svoje sily. Dopady sú nenávratné. Z môjho pohľadu si aj ľudia vo vysokých štátnych funkciách a vo vedení majú vstúpiť do svedomia, byť pokorní, skromní, aby dokázali činiť dobré skutky. Zdanie často klame a to, čo považujeme za správne, nie je správne. Svoj život treba vystavovať skúškam a keď je im vystavovaný, kriticky ho zhodnoťme. Žijeme v súlade s Božími zákonmi? Alebo sa len stále vyhovárame a berieme ohľad na seba a svoje „dobro“?
