Bolo to o tom, ako jedenásťročná Charlie mala chorú mamu. Ani z postele nevstala. Povedala jedného dňa Charlie, aby išla do školy. Charli teda išla do školy, spolužiačky jej hovorili, že pôjde za Gusom a Berthou. No Charlie sa bála, lebo ich nepoznala .
Bertha s úsmevom privítala Charlie, no aj ju potom ohovárala. No ke’d sa lepšie spoznali, mali sa radi. Jedného dňa išla Charlie do lesa. Počula štekot nejakého psa. Išla sa pozrieť. „Pozri Howard! Tu je nejaký pes!“,povedala Charlie. Opýtala sa Howarda: “ Môžem si ho zobrať? „. Howard odpovedal, že nevie, lebo ho nepozná. Charlie dostala nápad: “ Howard, čo keby sme urobili pascu pre toho psa a tak ho chytili? “ Howard súhlasil, urobili pascu .
Na druhý deň sa išli pozrieť do lesa. “ Pozri Howard, pes je v pasci! Čo keby sme mu dali nejaké meno?“
“ Dobre,“ odpovedal Howard.
Charlie navrhla: “ Dajme mu meno……Šťastlivec!“ A tak sa aj stalo.
Šľastlivec potom žil na záhrade, kam za ním Charlie chodila a bolo im spolu dobre.
Najviac sa mi páčilo, ako Charli mala veľmi rada Šťastlivca.
