Ja čítam veľmi málo, posledná knížka, ktorú som prečítala (okrem povinných čítaní) bola v 5. ročníku na základnej škole a už si ani nepamätám o čom bola..neuveriteľne ma nebavilo čítať, nech už to bol akýkoľvek žáner. No tento rok som videla film k tejto knihe a začala som veľmi veľa premýšľať až som dospela k tomu, že si kúpim túto knížku a teda by som vám ju dnes veľmi rada predstavila kedže mi táto kniha zmenila pohľad na svet a čítanie, ktoré som tak neznášala. Po dopozeraní filmu sa mi zmenil život a po prečítaní knihy som si uvedomila, že sa budem inak na svet pozerať už navždy. Kniha s názvom Dead poets society je okrem iného o veľmi hĺbavých a zaujímavých myšlienkach, ktoré by si mal premyslieť každý rovnako ako dopievajúci, tak aj dospelý človek. Tieto myšlienky sú krásne zobrazené na skupinke mladých chlapcov, ktorí študujú na súkromnej strednej škole v roku 1959. Je to súkromná a veľmi prestížna škola a vôbec nie je ľahké sa na ňu dostať a už vobec nie, ju dokončiť. Hlavnými postavami tohto príbehu sú Neil, Todd, Charlie, Knox a Meeks. Je to skupina chlapcov ktorí sa spolu učia po večeroch, prežívajú spoločne školský život a užívajú si prítomnosti. Rodičia týchto chlapcov sú na nich veľmi prísni a už po príchode do školy, prvý deň dá Neilovi jeho otec príhovor, prečo nemôže robiť krúžok, na ktorý chcel chodiť a aké je dôležité, aby sa z neho stal vyštudovaný lekár, ako mu otec prikazuje. Až potom si môže o svojom živote rozhodovať sám. Tak isto všetci poznajú brata Todda (bol to jeden z najlepších študentov na tej škole). Todd je postava so sociálnou úzkosťou a nevie rozprávať pred ľudmi, povedať svoj názor, kde to môžeme pekne vidieť, keď sa jeden učiteľ pýta chlapcov, aký šport by chceli robiť a poukaze na to, že jeho brat bol vynikajúci futbalista a aj on chce určite hrať futbal, čo nie je úplne pravda, pretože, by chcel skúsiť veslovanie. No po oznámení mu na to učiteľ nereaguje a myslí si, že je v poriadku s futbalom. Presne tu môžeme vidieť, aký ťažký život majú ľudia so sociálnou úzkosťou a toto je len jednoduchý príklad jednej z množstva situácií. Hlavný bod tohto príbehu je, že chlapci majú nového učiteľa na literatúru, ktorý má veľmi zvláštne metódy učenia. Napríklad v jednej časti knihy si prečítajú na hodine v učebniciach postup ako chápať poéziu. No samozrejme, že učiteľ má pripomienky a prikáže im vytrhnúť túto stranu, pretože poézia nie je len o tom ako ju chápe autor, ale rovnako aj ten čo ju číta, ako povedal tento učiteľ: “Nečítame a nepíšeme poéziu, pretože je roztomilá, čítame a píšeme poéziu, pretože sme členmi ľudskej rasy a ľudská rasa je plná vášne.” Takisto povedal chlapcom veľmi známy pojem “CARPE DIEM”, ktorý znamená užívaj dňa. Je to hlavná myšlienka, ktorú sa ich snaží naučiť. Taktiež ich naučil pozerať sa na veci z trošku iného uhla, čo im krásne ukázal, keď sa jedného dňa na hodine postavili na lavice a mali skúsiť ako inak vyzerá určitá situácia alebo problém z inej perspektívy a pohľadu naň. To je pre nás ľudí dôležité a ani si to neuvedomujeme, pozrieť sa na chvíľu mimo svojej bubliny s problémami a zistíme, že až tak strašné nie sú. Chlapci objavia jeho starú ročenku a pýtajú sa čo znamená Spolok mŕtvych básnikov. On sa zo začiatku neotočí, až keď ho oslovia “o captain, my captain” sa otočí a uistí sa, že nikto nepočúva a vysvetlí im, že keď bol on v ich veku, s kamarátmi si chodili čítať poéziu, ktorú napísali alebo len čitali. Prezradil im, že to bolo v jaskyni a oni sa napokon rozhodnú, že to začnú robiť tiež. Stal sa z toho krásny zvyk, čítali si poéziu, ale Todd kedže mal sociálnu úzkosť, čítať nechcel. Inak tomu nebolo ani na hodinách tohto učiteľa literatúry, keď dostali za úlohu napísať vlastnú báseň a on nič nevedel vymyslieť, nie pretože nevedel, ale nechcel ju prezentovať. Učiteľ samozrejme upozornil na hodine, že si všimol ako sa tejto úlohy neskutočne bojí, tak ho vyvolal a on začal rozprávať, keď sa do toho vcítil, učiteľ mu zakryl oči, aby pokračoval, pýtal sa ho otázky a za pochodu vymyslel jednu z najlepších básni v triede. Ako ďalšiu dôležitú udalosť v deji máme, keď sa Neil rozhodne hrať divadlo a dostane rolu. Je z toho neskutočne šťastný, že môže hrať a dostal túto rolu, ale potrebuje list od otca ako potvrdenie, ktoré sfalšuje. Otec príde na toto až deň pred premiérou a okamžite ho navštívi v škole, kde ho zase poučí akú veľkú hlúposť robí a že to má absolútne zakázané. Neil upozorňuje na to, že to je už zajtra, ale otec to nepovoľuje, kedže poškodil jeho meno. Ale nakoniec mu to otec dovolí, premiéra divadla sa uskutoční a Neil je neuveriteľne nadšený. Zahrá to perfektne, toto bola jedna z mála nocí, kedy naozaj žil, nielen prežíval. Otec ho odvedie z divadla domov. Ani kamaráti sa s ním nestihli rozlúčiť a doma mu oznámi, že ho prehlási na inú školu, v ktorej môže vyštudovať lekára, na co mu Neil odpovie, že ani nevie, čo cíti. Otec sa ho teda pýta.”Povedz mi, čo cítiš!” Neil mu odpovie: “Nič..” Nie preto, že by mu to nechcel povedať, ale naozaj nič necítil. V tú noc ako otec odišiel z miestnosti s ním zostala chvíľu mamina, keď Neil povedal “i was good,i was really good” a následne ide spať. V noci veľa premýšľa a následkom absolútnej neslobody a vedomosti o tom, že ho otec prinúti robiť to, čo nechce, sa zabije. S otcovou zbraňou v dome, kde sa môžeme pýtať “is it better to speak or to die?” Každého odpoveď by bola iná, ale pre Neila by to rozprávanie znamenalo smrť, takže zomrel v noc, kedy naozaj cítil, a že žil-užíval si život. Po Neilovej smrti boli jeho kamaráti zničení, Todd sa pozvracal od smútku. (prvýkrát naozaj úprimne z celých pľúc zakričal) A nikto z nich to nebral dobre, keď vyhodili ich učiteľa, pretože mali pocit, že to bol práve on, kvôli ktorému Neil zomrel. Ako učiteľ z triedy odchádzal s pobalenými vecami sa Todd postavil na lavicu (čím prekonal svoju sociálnu úzkosť) a zakričal “o captain, my captain”. Túto knihu by si podľa môjho názoru mal prečítať naozaj každý, aby pochopil ako ten život funguje, zameral sa možno trošku hlbšie do vnímania nášho sveta, nie len na známky a perfektný život. Spomeňte si, kedy naposledy ste sa naozaj cítili, že má cenu žiť, že si naozaj užívate života. Pochybujem, že to bola cesta do školy, 3 hodinové učenie sa či už akákoľvek klasická každodenná činnosť. Veľa ľudí sa vcíti do niektorej z postáv, čo tomu dodáva úplne iný pohľad na ten príbeh. Jeden poznatok z tejto knihy, môj obľúbený: “Láska, Romantika, Poézia to je to, pre čo žijeme.” Prečítajte si túto knihu…
