Spriaznené duše
Môj projekt na hodinu biológie bol roztrhnutý a pokreslený. V nádeji, že mi to tentoraz učiteľka odpustí som stála pred dverami do zborovne a čakala. Zvonček ohlásil začiatok hodiny, no ja som stále čakala.
,,Och, prepáčte mohli by ste prosím ohlásiť pani Handlovú?“ Je to naša učiteľka. O pár minút prišla a ja som sa jej začala ospravedlňovať.
,,Je mi to tak strašne ľúto. Pracovala som na tom celý víkend, no a dnes ráno s-,“ Ani som to nedopovedala. Nemohla som. Pred mojimi očami sa zjavil on. On. Je to on. Neustále som si opakovala v hlave. Za mojou učiteľkou stál chlapec, ktorý mi neúmyselne ublížil. Alebo ako sa to vezme? Nevedel o tom, že sa mi páčil. Vedela o tom len moja staršia kamarátka, ktorá s ním začala chodiť len preto, aby ma naštvala. Zahľadel sa mi do očí a jemne sa usmial. Poznal ma. Pamätal si ma.
S mojou kamarátkou Žanetou sme chodievali von a vždy sme sa navzájom zdôverovali. Keď sme však začali dospievať, naše cesty sa odlúčili a povedali sme si iba pár viet a to bol koniec. Zmenilo sa to, keď som jej povedala o Tobiasovi. Začali sme spolu chodiť von a potom sa predo mnou uzavrela. Znova. Ale zmenilo sa to vtedy, keď som ju a Tobiasa stretla vonku a videla ako sa držia za ruky. Vtedy sa môj život premenil na ruby. Už som jej neverila a vyčítala, že sa mu prihovorila. Odvtedy som neriešila ani ju a ani jeho. Zablokovala som si ich na sociálnych sieťach a dokonca som povedala aj mame, aby už Žanetu k nám na večeru nevolala. Tobiasa som odvtedy nevidela a aj sa mi prestal páčiť.
Teraz však stál predo mnou a usmieval sa. Neverila som, že to je on. Mal byť už druhák na strednej. Pochybujem, že si ma vôbec niekedy všimol. No na budúci školský rok idem na tú istú strednú školu, kam chodí aj on. Neviem, čo mám od toho očakávať.
,,Alica, počúvaš ma?“ Úplne som zabudla na učiteľku, ktorá ma karhala za projekt, ktorý mi znetvoril môj brat. Ospravedlnila som sa jej a svoju pozornosť mala len ona. Už som nepozerala na chlapca s modrými očami a plnými perami, charizmatickým hlasom a havraními vlasmi.
Koniec letných prázdnin
Už som si myslela, že nevstanem. Pokúšala som si zvyknúť na priskoré vstávanie a novú rannú rutinu. Posledný deň v starom školskom roku sa skončil oslavovaním, no pre mňa utrpením. Do novej školy idem s vedomím, že nemám najlepšiu a dôvernú priateľku a chlapec, ktorý sa mi dlho páčil zrazu stojí na autobusovej zastávke a čaká.
Môj prvý deň školy skončil katastrofálne. V celej škole som blúdila a keď som sa vrátila domov, zistila som, že moja stratená mačka je späť. Ráno som videla Tobiasa na zastávke a na ďalší deň sme už spolu sedeli v autobuse.
Po niekoľkých mesiacoch
Veríte na pravú lásku? Ja som neverila a preto mi ju Tobias ukázal. Ukázal mi jeho pravú stránku a ja som ho spoznala. Naučil ma ako vnímať veci a ľudí. Zoznámil ma s jeho rodinou a priateľmi. Ukázal mi, že lásku dokážeme vidieť aj v maličkostiach. Naučil ma veriť a ľúbiť. Nemal to ani on v živote ľahké, a preto sme sa obaja naučili vážiť si jeden druhého. A možno, preto som v ňom našla priateľa a spriaznenú dušu.