Poviedky opisujú život na dedine. Štyri príbehy o zážitkoch zo starým otcom rozpráva sám autor. Okrem nich v príbehu vystupuje aj stará mama.
Každá poviedka opisuje iný príbeh z detstva Tajovského. Či už nelegálne činnosti, ktoré spolu so starým otcom vykonával (žliebky), cez príbeh o prvých hodinkách, kde sa dajú rozpoznať znaky domáceho násilia a vidíme, že dedko je alkoholik a príbeh o kúpeľoch – pochybné taktiky liečenia, až po najdlhší, kde je zhrnutý život starého otca- až do konca, o tom, ako pracoval, pracoval, pil a znovu pracoval. Taktiež je v príbehu zachytené, ako neplnoleté dieťa, Tajovský, užíva návykové látky, ako nikotín, kofeín a alkohol.
Tieto poviedky ma naozaj nijako neoslovili, miestami som nemala potuchy, o čom autor rozpráva. Nachádzali sa tu archaické výrazy, ktorým by som nerozumela, ani keď by som sa bola bývala postavila na hlavu. Často začal rozprávať o niečo úplne inom, čo nesúviselo s príbehom, takže som bola zmätená. Dočítala som to naozaj, lebo som musela a teším sa na zlikvidovanie papierov, kde to mám, lebo toto naozaj už nechcem ani vidieť. Čítanie tejto hrôzy by mohla byť mučiaca taktika. Mňa keby takto mučili, hneď by som sa vzdala a priznala, aj keby som bola nevinná.
Najmenej na celom príbehu mi vadila krava, ktorú mali. Ostatné postavy mi neboli sympatické ani trochu, starý otec pil, kradol, možno u neho vidieť mierne náznaky agresie. Babka ho mlátila, niekoľkokrát ho nenechala rozhodnúť sa samého. Vnuk nevedel písať poviedky, nech ho všetci volajú dobrým spisovateľom koľko chcú, nemal papier a pero ani zobrať do ruky.
Tieto poviedky by som odporúčala prečítať Tajovskému, aby si uvedomil, čo to písal. Možno by vôbec nevyšli.
Možno to trochu preháňam, no pre mňa boli toto muky.