Cyntoryn zvieratiek
Stephen King je môj najobľúbenejší spisovateľ, práve pre jeho hororovú tvorbu. Objavujú sa v nej temné scény, ktoré však majú svoju umeleckú hĺbku, čím zo strachu robia umenie.
Táto kniha ma zaujala najviac, pretože dáva pocit predvídateľnosti,
avšak dúfate, že sa vaše tušenie nenaplní. Miesto v príbehu si našla
aj legenda o mytologickej bytosti Wendigo a s ním otázka, či je možné navrátiť mŕtve k živému.
Oproti iným Kingovým knihám, táto má pomalý priebeh, ktorý ku koncu naberie rýchly a dramatický spád, spojený s niekoľkými nepríjemnými scénami.
Základ príbehu stojí na rozdielnosti medzi manželmi Creedovcami. Manželka Rachel, trpiaca chorobným strachom zo smrti, je veľmi vzdialená manželovi Louisovi, ktorý sa ako doktor so smrťou stretáva bežne. Nádejou na zblíženie je nový domov, kam sa presťahujú s deťmi a kocúrom.
Zásadným prvkom v príbehu je tiahla cesta, ktorá je v blízkosti ich nového domu a jej tajomnosť spočíva v tom, že vzbudzuje u vodičov nutkanie zrýchliť, čo častokrát vedie k nešťastnému stretu s domácimi maznáčikmi z okolitých domov.
Tieto malé tragédie viedli k vzniku „cyntorýna“, ktorý sa nachádza na mieste starého indiánskeho pohrebiska, opradeného mystickými poverami o navrátení života z ríše mŕtvych. Vytvorili ho deti, ktoré chceli navrátiť život svojim strateným zvieratkám.
Čo sa ale stane, keď sa malá tragédia zmení na veľkú a hra so životom a smrťou sa bude týkať strateného dieťaťa…
Prinesie narušenie kolobehu života a smrti šťastie pozostalým?
Túto knihu odporúčam všetkým milovníkom tajomna a mystiky. Čitateľa nenechá ani na chvíľu odpútať sa od deja a udrží si napätie až do poslednej chvíle… úplne poslednej.