Stratené kľúče
Mnoho dní v mojom živote bolo zaujímavých a hlavne zábavných. Dnes sa s vami chcem podeliť o ten najvtipnejší aký som kedy zažil. Tento deň sa začal zvyčajne ako hociktorý iný. Vstal som, nachystal sa a odišiel na vyučovanie. Stihol som to tesne pred zvonením. Všetko išlo ako obvykle.
Jediné na čo som sa netešil bola dvojhodinová telesná výchova. Trénovali sme bežeckú abecedu, zabehli sme dvanásť minútový beh a robili rôzne triky s loptou. Napríklad vedenie lopty medzi kolkami, prihrávanie si a strely na bránku. Dvadsať minút pred koncom sme si aj zahrali zápas.
Zo školy som odchádzal so svojim spolužiakom a najlepším kamarátom Marekom. Ponáhľali sme sa na obed, lebo sme boli veľmi unavení a hladní. Na obed sme mali kuraciu polievku a pečené mäso so zemiakmi. Vyšli sme pred jedáleň, kde rastie kosodrevina a tri borovice. Tomuto miestu hovoríme lesík. Chvíľu sme sa rozprávali o fyzike, ktorú sme v ten deň mali. Mareka napadol pojem gravitácia, roztočil ruku a zo srandy vyhodil kľúče do vzduchu. Práve vtedy sme stáli pod stromom a jeho kľúče ostali visieť na vetve stromu. Bola to ihličnatá borovica takže páska, na ktorej boli kľúče pripevnené sa tam zamotala. Najprv sme sa rozosmiali, no potom sme si uvedomili, že kľúče viseli vo výške ôsmich metrov a nevedeli sme ako ich dostať dolu. Asi polhodinu sme tam stáli a hádzali do stromu šišky so snahou získať ich. Práve išiel okolo nás môj spolužiak Gregor a pristavil sa pri nás. Opýtal sa čo sa stalo. Hneď ako pochopil čo sa stalo sa z chuti zasmial. Snažil sa nám pomôcť, ale nič nepomohlo. Ponáhľal sa a preto čoskoro odišiel. Ostali sme sami a nevedeli čo robiť. Keďže nás nič nenapadalo, tak sme obidvaja odišli domov. Na druhý deň sa na našom námestí konal štart cyklistických pretekov okolo Slovenska. S rodičmi a mojím bratom sme sa tam šli pozrieť. Cestou na námestie sme prechádzali okolo jedálne a ja som sa pozrel na ten strom či tam tie kľúče ešte stále sú. Boli tam a ja som sa nezdržal smiechu. Rodičia sa ma opýtali na čom sa tak smejem a ja som im povedal o stratených kľúčoch. Moji rodičia sa rozosmiali a chceli vedieť ako to Marek dostane dolu. Popravde ani ja sám som to nevedel tak som povedal, že mu po štarte pretekov zavolám. Poobede som sa od neho dozvedel spôsob ako chce získať kľúče naspäť. Keď bude pekné počasie pôjde tam s otcom a aj s rebríkom. Povedal mi, že najlepšie by bolo dostať ich túto nedeľu. Veľmi som to chcel vidieť, ale nevedel som kedy sa to chystá urobiť. Keďže bol piatok boli pred nami dva voľné dni. Cez víkend sme celá rodina boli na výlete v horách a tak som nemal šancu vidieť ako sa Marek pokúša získať svoj stratený predmet pomocou rebríka. V pondelok som išiel ráno do školy a keďže moja trasa vedie okolo jedálne nedalo mi, aby som sa nepozrel či tam ešte stále sú. Kľúče tam už neboli. Okolo stromu boli napadané vetvičky. ,,Asi tu budú od tej záchrannej akcie,´´ pomyslel som si v duchu a vykročil smerom ku škole. Bol to naozaj zábavný zážitok.