Kniha Stratený dedič je presne ten typ pokračovania, ktoré ťa nenechá ani na chvíľu vydýchnuť. Už od prvých strán cítiš, že Hawthornovci sú ešte komplikovanejší, než sa zdalo, a že Avery sa ocitla v hre, ktorá je oveľa väčšia, než si myslela. Páčilo sa mi, ako sa príbeh ešte viac zamotáva — nie takým chaotickým spôsobom, ale skôr tak, že každá nová informácia mení všetko, čo si si doteraz myslela. Je to ako skladať puzzle, ktoré niekto stále potajme prehadzuje.
Avery je tu sebavedomejšia, ale zároveň cítiš, že ju to celé začína psychicky vyčerpávať. A úprimne, úplne som ju chápala. Žiť v dome plnom tajomstiev, kde každý brat hrá vlastnú hru, musí byť šialené. Najviac ma bavilo sledovať jej vzťahy s Hawthornovcami — sú napäté, plné nevyjasnených emócií a občas máš pocit, že všetci niečo skrývajú. A to je na tom najlepšie. Nikdy si si istá, kto hovorí pravdu a kto len hrá ďalšie kolo tej ich nekonečnej hry.
Na druhej strane, niektoré momenty sú fakt intenzívne a miestami som mala pocit, že Avery je až príliš vtiahnutá do problémov, ktoré nie sú jej. Ale práve to robí knihu takou návykovou. Neustále sa niečo deje, stále sa objavujú nové stopy a ty chceš vedieť, kam to celé smeruje.
Stratený dedič odporúčam každému, kto miluje tajomstvá, napätie a príbehy, kde sa pravda odhaľuje pomaly, ale zato poriadne dramaticky. Je to rýchle, zábavné a plné momentov, ktoré ťa prinútia čítať ďalej.
