Dej diela rozpráva o rodine Ťapákovcov, ktorý sú veľmi pasívny a lenivý, žijú šestnásti v starom drevenom dome, zhovárajú sa len veľmi málo a nič ich nezaujíma. Iľa sa však toto snaží zmeniť. Ako najstaršia žena v dome je akousi paňou domu. Dostane za to prezývka kráľovná. Niekedy sa poháda s Ančou, mrzáčkou. Anča je síce pekná, ale v detstve dostala lámavku a odvtedy nemôže chodiť, iba sedí doma kde vyšíva čepce a žiali nad svojím životom a stratenou láskou. Nemôže sa s týmto zmieriť, je veľmi protivná a zlá. Kvôli tomuto dostala prezývku zmija. Iľa nástojčivo žiada Paľa aby im postavil murovanú chalupu, ale on argumentuje s tým že ich v dome žilo aj 42. Dá mu teda na výber medzi ňou alebo Ťapákovcami, on ju avšak ignoruje. Keď Paľo odíde, ona sa rozhodne odísť slúžiť rechtorke avšak nové pomery ju celkom sklamú a práca ju unavuje. Iľa čaká že je Paľo príde odprosiť aby sa vrátila domov on však nepríde. Po štyroch týždňoch sa Paľo vracia avšak na truc, nejde po ňu ani ju prosiť. Až Anča ho nakoniec presvedčí, neprosí ju iba ju vezme naspäť. To Iľa odmietne a ostáva. Iľa má problém jnemôže totiž pracovať ako slúžka aj ako dedinská baba. Celý problém vyrieši notár. Ten jej oznámi, že nemôže byť slúžkou a dedinskou babou. Vtedy sa Iľa rozhodne. Zanechá zamestnanie slúžky a nasťahuje sa do komory, ktorá patrí jej otcovi. Vtedy sa aj Paľo rozhodne a nasťahuje sa k nej. Neskôr na jeseň dokončí murovaný dom ako si Iľa žiadala. Takto sa život Ťapákovcov konečne zmení a dokonca si berú z nej príklad, iba Anča ostáva stále zatvrdnutá. Dielo rozoberá problematiku zaostalého dedinského života v modernizujúcej sa spoločnosti ale aj istú nevôľu sa zmeniť alebo niečo urobiť.