Dielo som si vybrala, lebo je povinné. Iľa je vzdelanejšia než ostatné švagriné, je v dedine babicou a túži po modernejšom spôsobe života. Chce zmeniť Ťapákovcov a ich staré zvyky, vyčíta im, že žijú v neporiadku, nezdravo, deti majú choré, tlačia sa 16 pokope. Ťapákovci si z nej robia iba posmech, nepáči sa im ani to, že Iľa ich stále iba kritizuje a že všetko by chcela zmeniť. Najnespokojnejšia je Anča. Stále provokuje ostatných a snaží sa vyvolať konflikty a hádky medzi Iľou a Ťapákovcami. Iľa keď vidí, že Ťapákovcov nezmení, žiada muža Paľa, aby si aspoň oni postavili nový dom a odsťahovali sa z preplnenej rodičovskej chalupy Ťapákovcov. Vyhráža sa mu, že ho opustí a napokon to aj urobí – príjme miesto slúžky u rechtorky. Nakoniec sa Paľo predsa rozhodne postaviť si v dedine nový dom. Iľa je už šťastná a Ťapákovci tiež – dusia sa v jednej izbe 14 a sú radi, že im už Iľa nepanuje a nenúti ich zmeniť staré zvyky, iba Anča sa trápi plná beznádejnosti a trpko ľutuje, že sa vôbec narodila. Dielo sa mi nepáčilo, pretože autorka tam hovorí o lenivosti Slovákov, vyzdvihuje tam ich hlúposť, že nič nevedia robiť. Že iba pár ľudí je vzdelaných ako napríklad hlavná postava Iľa, za ktorú sa podľa mňa považovala autorka. Myslím si, že s tou lenivosťou to prehnala, Slováci nemohli byť vtedy takí leniví, inak by sa neuživili. Postava, ktorá ma zaujala bola Anča. Bola chorá – nemohla chodiť a zaujala ma tým, že síce nedávala najavo svoje city a každý ju považoval za zlú ženu, no vo vnútri skrývala úprimnú lásku, ktorú nikomu neodhalila.