Toto dielo som si vybrala, lebo mi prišlo zaujímavé. Miestami sa tiahlo či horšie čítalo. Celkový dojem mám ale kladný. K tomuto dielu som sa dostala vďaka povinnému čítaniu. No osobne si myslím, že z vlastnej vôle by som si ho neprečítala. Dej je pomalí a smutný a na moje prekvapenie má celkom pozitívny koniec. Pocity som z tohto diela mala zmiešané. Ale vďaka výrazným postavám (Iľa, Anča) som cítila najmä odpor. Dielo odporúčam skôr starším čitateľom.
Ťapákovci žijú šestnásti vo vlhkom drevenom dome zhovárajú sa len veľmi málo, nič naokolo ich nezaujíma. Iľa, snaží tento spôsob života zmeniť a vyčíta celej rodine ako nezdravo žijú. Ako najstaršia nevesta je paňou domu. Má prezývku kráľovná. Často sa háda s Ančou mrzáčkou. Anča je veľmi pekná, ale v detstve dostala lámku a odvtedy nemôže chodiť, iba sedí doma a vyšíva čipky pre nevesty. Má prezývku zmija. Iľa už nemôže ďalej v takejto spoločnosti vydržať preto žiada svojho muža Paľa, aby postavil nový murovaný dom. Ťapákovci nechápu načo treba Iľe nový dom, keď ich žilo pod jednou strechou už aj viac ako dvadsať a nič sa nestalo. Nakoniec však Iľa dá Paľovi poslednú možnosť, buď ona alebo Ťapákovci. Paľo to celé ignoruje. Iľa sa rozhodne opustiť dom a odišla slúžiť pani rechtorke. Postupne ju však neprestajná práca unavuje a nové pomery ju aj trocha sklamali. Čaká kedy sa Paľo vráti a príde ju prosiť aby sa vrátila. Keď sa však Paľo po štyroch týždňoch vráti s ovcami nemieri hneď k nej. Paľo neprišiel ani na ďalší deň a ešte má aj čistú košeľu, čo značí že sa zaobíde aj bez nej. Až na Ančino neprestajné provokovanie Paľo ide po Iľu. Neprosí ju iba jednoducho berie domov. To Iľa odmietne a ostáva slúžiť. Celý konflikt vyriešil notár…