Ťapákovci žijú šestnásti v jednej izbe, natlačení jeden na druhom, v špine, nečistote, v zadusenom povetrí. Sú zaspätí, leniví vravieť i myslieť, lipnúci tupo na starom. Sú málovravní, každú odpoveď si musia dôkladne zvážiť. Ila sa považuje za gazdinú, aj keď ostatné ženy v dome s tým nesúhlasia. Najviac proti je Anča, aj ona by chcela rozkazovať. Ilu nemá žiadna zo žien rada, ale tolerujú ju a nič nepovedia.
Ila by rada zmenila niektoré zvyky, ale každému je to jedno. Chcela by postaviť nový dom, no nikto iný nechce, a tak sa nestavia. Začala jar a chlapi sa rozhodli, že orať začnú až v piatok, pridržiavajúc sa zvykov svojich predkov, aj keď je riziko, že v piatok bude už tvrdá zem a pluh im pôjde ťažko.
Na návštevu prišiel Jano Fuzákovie. Mrzáčka sa ihneď začervenala, pretože ho tajne miluje, ale keďže vie, že ju nikto nikdy nebude chcieť, tak len ticho a nenápadne sedí a šije čepce. Anča tú prácu nenávidí. Ila zašla za svojím mužom Palom do stajne a povedala mu, že buď si postavia nový dom a osamostatnia sa, alebo ona od neho odíde. Keď Palo neodpovedal ani na tretí raz a radšej sa venoval čisteniu volov, Ila sa rozhodla, že odíde.
Ťapákovci sedeli večer pri stole. Navečerali sa, ale nemal kto po nich upratať, lebo Ila nie je doma. Išla za pani rechtorkou. Na návštevu prišla Mara kvôli Anči, pretože jej vyšívala čepiec. Anča ju z duše nenávidela, lebo to bola manželka človeka, ktorého nadovšetko milovala, Jana Fuzákovie. Po Maru prišiel k Ťapákovcom jej muž a spolu odišli domov. Odprevadiť ich šla Zuza, ktorá sa naspäť vrátila celá natešená, lebo na moste započula, ako sa Ila sľúbila pani rechtorke do služby. Oznámila to celej rodine a o chvíľu im to potvrdila aj samotná Ila.
Palo odišiel do Ardiela pásť ovce a aj Ila odišla preč od Ťapákovcov slúžiť k rechtorke. Celé dni vyčkávala, kedy sa Palo vráti domov. Myslela si, že hneď ako sa vráti, príde pre ňu a bude po jej vôli. Keď Palo prišiel do dediny, Ila sa ho snažila upútať hlasným smiechom, aby vedel, že niečo nie je v poriadku. On však nereagoval. Palo šiel rovno domov. Chcel sa prezliecť, ale nemal čisté šaty, lebo mu ich nemal kto oprať. Tak si len umyl tvár a šiel k susedovi, kde sa delili o ovce.
Ila čakala Pala celú noc, ale neprišiel. Na druhý deň ho videla, ako ide v čistej košeli orať, a veľmi sa nahnevala, lebo sa obávala, že si dokáže poradiť aj bez nej. Nastal večer a Palo večeral to, čo navarila Zuza. Anča doňho stále rýpala, aby si šiel po ženu, lebo im robí hanbu. Palo ju však nepočúval. Anča poprosila Miška, ktorý bol jej miláčikom, aby jej podal pohár vody. On jej ho dal so slovami: „Bodaj by si sa zadusila ňou!“
V Anči to prasklo, rozplakala sa, pretože jediný, ktorý ju mal rád, sa teraz takto obrátil. Bola zúfalá. Mišo odišiel, ona sa však plazila za ním, keď o ňu náhodou zakopol prichádzajúci Jano. Aj s ním sa pohádala, i keď on jej zle nechcel. Jano sa s Ťapákovcami zabával dlho do noci, až kým nepovedal Palovi, že za jeho ženou chodí Ďuro Úvodovie. Palo sa nahneval a šiel si po ženu. Prikázal jej, aby sa vrátila, no ona tvrdohlavo trvala na tom, že ostane slúžiť až do konca roka, pretože dala sľub. Palo to po niekoľkých pokusoch vzdal a odišiel.
Po niekoľkých dňoch prišlo Ile predvolanie od notára a bolo jej oznámené, že si musí vybrať medzi službou v škole a dedinskou babou. Vykonávala totiž dve služby naraz, čo sa nesmelo, a tak si Ila vybrala byť babou. Ila teda opustila školu, šla do Jablončkov, kde o týždeň za ňou prišiel i Palo. K jej komôrke pristaval nový dom a Ila bola konečne spokojná.
Okrem nej boli spokojní aj ostatní Ťapákovci. Konečne mali pokoj, nikto im nekázal nič robiť. A navyše sa v jednej izbe tlačili už iba štrnásti. Jediný, kto stále nebol šťastný, bola Anča. Tá preklínala, mysliac na Jana svoje narodenie i život…
