Kniha rozpráva príbeh Holdena, šestnásť ročného chalana, ktorého práve vyhodili zo školy. Kedže to nie je prvá škola, z ktorej ho vyhodili, rozhodne sa to radšej nepovedat rodičom, a tak miesto toho sa ubytuje v hosteli. Počas opisovania tých pár dní, o ktorých kniha rozpráva, nám Holden dovolí nazrieť aj do minulosti a povie nám o členoch svojej rodiny, či starých kamarátoch.
Kniha ma úprimne moc nezaujala. Miestami ma bavila, ale to iba kvôli použíivaniu anglického slangu, ktorý je podobný mojej hovorovej angličtine. Keby som aspoň mohla povedat, že sa mi nepáčila, ale ja na tứto knihu nemám žiadny názor. Po dočítaní knihy som vždy buď’ smutná, že skončila, alebo štastná, že ju mám konečne za sebou (ehm, Starootcovský cyklus..) ale pri skončení tejto knihy som žiadne pocity nemala, Táto kniha mi absolútne nič nedala, nič som sa z nej nedozvedela. Ani hlavná postava nebola nič moc. Doteraz nechápem jej správanie. Prečo nepovedal rodičom, že ho vyhodili zo školy? Prečo si najal prostitútku a potom sa na ňu vykašlal? A hlavne prečo pije a fajčí v šestnástich?! Nikto nevie. Aje možné, že ani sám autor.
Jediné, čo sa mi na Holdenovi páčilo bolo, že mal naozaj rád svoju sestru Pheobe, aj zosnulého brata Allieho. Ked o nich rozprával aký sú kvelí ludia, vohnalo mi to úsmev do tváre. Ale aj ma zamrzelo, že ja takýto vztah s bratom nemám. A tiež, ako stále rozprával o Jane, jeho kamarátke. Je toká škoda, že sa nikdy neodvážil jej zavolat, ktovie ako by to bolo dopadlo. Našla som aj jednu črtu, ktorů máms Holdenom podobnú. Že chce proste utiect z mesta, zo spoločnosti, ktorá ho unavuje, a proste žit na vidieku. Nerozprávať sa s ludmi, lebo aj tak nemajů čo zaujímavé povedat.
Keby somsi mala vybrat jednu postavu, ktorá sa mi páčila, asi by to bola Pheobe, ale tiež iba preto, lebo ju Holden toliko vychválil. Ale, je pravda, že s desatročným dietatom by som mohla viest kvalitnejšiu debatu, ako s niektorými dospelými. A, naopak, postavou ktorá sa mi páčila najmenej bol Ackley, holdenov spolužiak na škole. Keď Holden opisoval jeho otravné zvyky, až sa mi búrila krv v žilách. Iné postavy tam neboli viac popisané, takže tam som s charakteristikou skonăila.
Nuž, ako by som len uzavrela túto esej? Ani neviem komu by som knihu odporučila, lebo ju neviem ani charakterizovaf inak, ako nemastná-neslaná. Nikdy sa neprestanem divit, čo je považované že vrchol spisovateistva”. Ked je táto kniha jedna z najlepších tej doby, fakt by som v tej dobe žif nechcela. Podfa môjho skromného názoru by sa mali zmeniť osnovy a miesto knih tohto typu by sme mali čftat niečo naozaj zaujímavé.
Dobre, aby som nebola zlá, nebola to najhoršia kniha povinného čitania, No to je len preto, lebo neexistuje horšia kniha, ako Starootcovský cyklus. Som o tom presvedčená (terazsi viem predstavit Lenku, ako sa škerí, že si mám počkat, lebo existuje niečo horšie)