Kniha „The Inheritance Games“ od Jennifer Lynn Barnesovej rozpráva príbeh Avery Grambsovej, ktorá sa snaží žiť nenápadne, aby úspešne dokončila strednú školu, opustila svoje mesto a začala nový život. Jedného dňa ju však zavolajú do riaditeľne, kde zistí, že bola zahrnutá do závetu muža, o ktorom nikdy nepočula, ani ho poznala, s menom Tobias Hawthorne.
Za pár dní sa stala majiteľkou obrovského sídla a veľkého množstva peňazí. Avery však stále nevie, prečo bola vybraná, a nevie to ani rodina Hawthorneovcov. Aby to zistila, musela spolu s Hawthorneovými synmi riešiť nekonečné hádanky, aby úplne pochopila, prečo sa ocitla v tejto situácii.
Nebudem klamať, milujem motív z chudoby k bohatstvu. Asi preto, že by som bola nadšená, keby sa niečo také stalo aj mne. Mohol by sa v mojom živote objaviť niekto, kto by mi dal nekonečné množstvo peňazí, aby som mohla tráviť dni robením toho, čo ma baví a čítaním ďalších kníh.
Nielenže sa mi páčili motívy použité v príbehu, ale milovala som aj tajomstvo, ktoré sa skrývalo za týmto nadobudnutým bohatstvom. Hlavná hrdinka Avery sa ocitne vo svete, ktorý je úplne odlišný od toho jej, vo svete plnom bohatstva a drámy. A nemá ani potuchy, prečo a ako sa tam dostala.
Avery spolupracuje s Hawthornovými synmi na rozlúštení spomínaných hádaniek, ktoré po sebe zanechal Tobias, v nádeji, že nájde odpovede na svoje otázky. V listoch a pod podlahovými doskami sa Avery snaží zistiť, prečo jej bolo zverených toľko peňazí.
Tajomstvo v príbehu je to, čo túto knihu robí takou zábavnou. Nedokázala som túto knihu odložiť, kým som nenašla odpovede na všetky otázky, ktoré autorka predložila. Bavilo ma sledovať postavy, ako objavovali rôzne stopy a odkazy. Bolo to, ako keby som bola s nimi, vtiahlo ma to do príbehu.
Túto knihu by som odporučila každému, kto má rád dobré detektívky. Ak patríte medzi ľudí, ktorí radi sledujú kriminálne seriály a neustále hádajú, kto je vrah, tento príbeh je presne pre vás. Len bez tej vraždy. Je to zábavný a pútavý príbeh, ideálny na to, aby ste na pár hodín unikli zo sveta.
Jediná vec, ktorá sa mi na knihe „The Inheritance Games” úplne nepáčila, bola charakteristika postáv. Mala som problém rozlíšiť všetkých bratov Hawthorneovcov. Boli tam traja bratia a nevedela by som vám povedať, v čom sa od seba líšia. Úprimne, možno ich bolo ešte viac, len si to nepamätám.
Mala som tiež pocit, že postava Avery bola trochu plochá. Charakterizácia postáv je pre mňa pri čítaní knihy veľmi dôležitá. Chcem mať pocit, že postavy môžu vyskočiť priamo zo stránok a rozprávať sa so mnou. V tomto príbehu som to nezažila, čo ma úplne vytrhlo z napätia deja.
Ďalším problémom, ktorý som s touto knihou mala bolo, že v nej nebolo toľko akcie, ako pôvodne sľubovala. Keď som sa do tejto knihy pustila, videla som, že ľudia ju opisujú ako knihu, kde na každom rohu číha nebezpečenstvo a tajomstvo. Bohužiaľ, ja som to tak nevnímala. Hoci som si čítanie o hádankách a stopách užila, nikdy som necítila, že by mi stúpol krvný tlak alebo že by sa mi naježili vlasy. Pôsobilo to na mňa trochu plocho.
Nebola to dokonalá kniha, ale nebola zlá. Rozhodne je to príbeh, ktorý by som odporučila každému, kto hľadá trochu tajomstva a únik od reality.