Prvú časť trilógie som si vybrala najmä preto, že som chcela čítať fantasy, ktoré nie je romantizované ani rozprávkové, ale realistické. Už od začiatku ma zaujalo, že hlavná hrdinka Rin nie je vyvolená princezná ani privilegované dievča, ale sirota z chudobných pomerov, ktorá má ako žena v danej dobe jedinú istotu výhodný sobáš. Práve jej odmietnutie tejto cesty a rozhodnutie prihlásiť sa na prestížnu vojenskú akadémiu v Sinegard som vnímala ako prvý silný moment jej vzdoru. Čo ma veľmi zaujalo, pretože to ukazovalo ženskú silu a odolnosť. Autorka veľmi citlivo vykreslila vnútro Rin: jej hnev, frustráciu, túžbu po uznaní aj potrebu dokázať, že ako žena a sirota má rovnakú hodnotu ako ostatní. Rin si spočiatku myslí, že akadémia jej otvorí vysnívaný život, no realita je plná bolesti, vyčerpania a ponižovania. Jej pôvod z juhu je dôvodom, prečo ju spolužiaci odmietajú, a škola sa stáva skôr bojiskom než miestom nádeje. Postavy okolo nej, učitelia aj spolužiaci ju formujú, niekedy podporujú, no často ju tlačia do extrémov. Veľmi silne na mňa zapôsobilo, ako autorka zobrazila vojnu. Neidealizuje ju, ale ukazuje jej brutalitu a utrpenie. Sú tu scény, ktoré sú náročné na čítanie, no práve preto pôsobia autenticky. Zaujímavý je aj šamanský prvok každý šaman čerpá silu z boha, no títo bohovia nie sú dobrotiví, ale manipulatívny a uväznení. Keď Rin získa moc, nedokáže ju ovládať a postupne ju to mení. Najsilnejším momentom pre mňa bola scéna, keď Rin vníma vlastné telo, konkrétne menštruáciu ako slabosť, a v snahe vyrovnať sa mužom si brutálne odstráni maternicu. Tento moment pre mňa symbolizoval, ako veľmi je spoločnosť nastavená proti ženám a ako ďaleko je Rin ochotná zájsť, aby bola „dosť silná“. Po tomto už som bola taká, že to nedočítam (ale dočitala som). Kniha sa mi páčila pre jej psychologickú hĺbku a realistické vykreslenie moci. Menej mi vyhovovalo, že tempo sa miestami prudko mení z akademického prostredia sa príbeh náhle preklopí do vojnového pekla. Napriek tomu ide o úžasne dielo, ktoré ukazuje fantasy svet bez jediného bezpečného miesta každé mesto, každá dedina trpí. Pačilo sa mi to hlavne kvôli tomu, že vo väčšine fantasy je nejaký pristor ktorý je pokojný a netrpí a to sa mi pravé nepáčilo.
