Kniha je o malom chlapcovi, ktorý zažil udalosti ešte pred začiatkom Druhej svetovej vojne. V tom čase sa začali problémy medzi Nemcami a Židmi. Jednou z takých udalostí bola napríklad Krištáľová noc, keď Nemci ničili židovské obchody, domy a synagógy.
Neskôr sa to, žiaľ, dotklo aj jeho rodiny. Aj ich odviezli do koncentračného tábora Auschwitz. Tam museli žiť vo veľmi ťažkých podmienkach. Ľudia trpeli hladom, zimou a chorobami.
Chlapec si všetko, čo videl a zažil, zapisoval a kreslil. Do svojich kresieb zachytil napríklad hladujúcich ľudí, baraky v tábore, veľké železné vedrá, v ktorých nosili polievku, a aj ľudí, ktorí zomreli na zimu alebo vyčerpanie.
Počas vojny tieto kresby kreslil tajne, ale neskôr sa stratili. Keď mal asi 13 rokov a vojna sa skončila, rozhodol sa všetko nakresliť znova spamäti. Urobil to priamo v baraku, kde býval. Jeho spoluväzni a kamaráti mu pomáhali a hľadali mu papier a ceruzky, aby mohol zachytiť tieto hrozné zážitky.
Vďaka jeho kresbám dnes ľudia lepšie chápu, aký ťažký bol život v koncentračných táboroch počas vojny.
