Povinná literatúra, preto som to prečítala. Najskôr musím spomenúť, že to rozpráva z jej pohľadu, akoby sa to stalo jej a jej rodine. Je to surrealistické dielo, opisuje to tak, akoby si tam bol aj ty. Človek sa do toho dokáže lepšie vžiť. Nevieme však, či sa to naozaj stalo. Ak sledujeme priestor a čas, dokážeme včas rozpoznať situáciu, éru fašizmu. Všíma si to najmä na potláčaní slobody jednotlivca a na nevyslovenom napätí vo vzduchu. Aj na Cipollovi si všimneme, že zneužíva svoju moc a vykorisťuje ľudí. Pohŕda ľuďmi. Prostredníctvom postavy Cipollu jednoducho paroduje Mussoliniho. Dielo je jednoducho kritikou fašizmu a diktatúry. Prečo práve Mussolini? Pretože fašizmus pochádza z Talianska. Popisuje, vysvetľuje a interpretuje vzťah medzi mocou a jednotlivcom. Ako je možné ovládať masy proti ich vôli, prinútiť ich k činu. V príbehu chce rodina ísť domov, nechce ďalej dovolenkovať, zostať v hoteli. Deti chcú ísť, lebo sú zvedavé na predstavenie, na Cipollovu šou. Z pohľadu detí je to celé nezmyselné, nevedia to spracovať. Jednoducho to ukazuje, že to prežijú, lebo predchádzajúca generácia sa za nich obetovala. Ako sa obetovala. To vidíme v scéne, kde Cipolla núti Maria, aby jej vyznával lásku, napriek tomu Mario Cipollu zastrelí. Jednoducho zbraňou fašizmu je, ak obrátime jeho vlastnú zbraň proti nemu. Mario = tí, ktorí útočia proti fašizmu.
