Tichá pacientka na mňa pôsobila ako dosť temná a psychologicky silná kniha, pri ktorej som mala pocit, že mi stále niečo uniká. Najviac sa mi páčilo, že príbeh nebol o akcii, ale skôr o hlave postáv a o tom, čo všetko si ľudia dokážu skrývať. Alicia ako postava bola zaujímavá práve tým, že mlčala, a aj keď toho veľa nepovedala, stále som mala pocit, že je v príbehu prítomná viac než niektoré hovoriace postavy.
Veľmi sa mi páčil aj nápad s denníkom, lebo vďaka nemu som mala pocit, že sa Alicii dostávam bližšie a že ju začínam viac chápať. Záver knihy bol pre mňa najsilnejšia časť, lebo som ho vôbec nečakala a donútil ma sa zamyslieť nad tým, čo som si o postavách myslela počas čítania. Práve ten koniec spravil z knihy niečo, na čo si zapamätám.
Na druhej strane mi niektoré časti prišli zbytočne pomalé a miestami som mala pocit, že sa dej točí v kruhu. Postava Thea mi občas liezla na nervy, lebo bol až príliš posadnutý Aliciou. Aj tak si však myslím, že kniha stojí za prečítanie, hlavne pre ľudí, ktorých baví psychológia a nečakané zvraty.
