Čo ak práve naše najtajnejšie myšlienky a pocity, ktoré sa bojíme priznať, môžu zmeniť náš život k lepšiemu? Každý z nás máme tajomstvá, ktoré si uchovávame len pre seba. Môžu to byť nevyslovené slová, city, ktoré sme sa neodvážili priznať – Ale čo by sa stalo, keby sa všetky naše nevyrieknuté pocity vyplavili na povrch? Presne o tom je kniha To All the Boys I’ve Loved Before od americkej autorky Jenny Han.
Príbeh sleduje Laru Jean, ktorá píše listy všetkým chlapcom, do ktorých sa kedysi zamilovala. Tieto listy však nikdy nemali byť odoslané – sú jej vlastným spôsobom, ako sa rozlúčiť s minulosťou a uzavrieť kapitolu svojho života. Avšak hlavnou zápletkou je situácia, v ktorej sa jej tajné listy adresované bývalým láskam nechcene dostanú do rúk ich adresátom. Táto udalosť spustí chaos a v dôsledku ovplyvní Larine sebavedomie a hlavne jej pohľad na lásku. V prvej časti sa dej sústreďuje na vývoj vzťahu Lary Jean a jej milostného záujmu Petra. V tejto časti ich vzťah začína ako predstieraný vzťah, ktorý sa postupne mení na niečo reálne. Postupne sa medzi nimi buduje chémia, ktorá nie je zo začiatku dokonalá, ale tým pôsobí veľmi realisticky. Ďalšie časti sa viac sústreďujú na komplikácie a nedorozumenia v ich vzťahu, čo už pre čitateľov nemusí byť také pútavé, ale patrí to k tomu. Príbeh sa odohráva v typickom stredoškolskom prostredí a zameriava sa na témy, ako sú prvé lásky, rodinné vzťahy, priateľstvá a hľadanie vlastnej identity. Jednou z vecí, ktorá ma na tejto knihe najviac zaujala, je charakter hlavnej postavy. Lara Jean nie je dokonalá – autorka ju opisuje ako neistú, občas naivnú, no zároveň úprimnú a citlivú. Napriek tomu, že na začiatku pôsobí ako niekto, kto sa radšej skrýva vo svojom svete snov a fantázie, postupne prechádza vývojom a učí sa byť odvážnejšia a otvorenejšia voči okoliu. Na rozdiel od iných románov, kde hlavné hrdinky pôsobia sebavedomo a bezchybne, Lara Jean pôsobí skutočne a mnoho mladých čitateliek sa v nej môže nájsť. Prvá kniha z tejto trilógie má taktiež najlepšie vyvážený dej, a preto je aj mojou najobľúbenejšou. Vzťahy Lary Jean s jej sestrami a otcom sú práve v tejto knihe najvýraznejšie a dodávajú príbehu hĺbku. V ďalších knihách sa viac sústreďuje na romantiku, čo je síce zaujímavé, ale trochu sa stráca čaro pôvodného príbehu. Štýl písania Jenny Han je jednoduchý, no zároveň vie priniesť veľa emócií. Dokáže zachytiť krásu obyčajných momentov, vďaka čomu sa čitateľ dokáže vcítiť do deju. Tento príbeh nie je len o romantike, ale aj o sebapoznaní, prekonávaní svojich strachov a uvedomení si svojej vlastnej hodnoty.
Táto kniha je môj obľúbený román. Je pomerne dlhá, a pre mňa ako nečitateľku trvalo dlho kým som ju prečítala, ale stálo to za to. Naučila ma, že niekedy sa predsa len oplatí vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a dovoliť si cítiť – aj za cenu, že to nebude vždy jednoduché. Veď čo ak práve to, čo nás straší, môže byť začiatkom niečoho krásneho?
