Kniha má zaujala svojim vyšetrovaním záhad ktoré sa dejú v Tribečsom pohorí ,táto téma ma zaujíma už dlhší čas preto som si túto knihu vybrala. Po prečítaní knihy som čítala ďalšie knihy od tohto autora lebo sa mi páči jeho štýl písania.
Dej sa sústreďuje na postavu Igora, nezamestnaného absolventa vysokej školy, ktorý počas brigády v opustenej psychiatrickej liečebni v Žiline objaví lekárske záznamy pacienta Waltera Fischera. Fischer v roku 1939 záhadne zmizol v pohorí Tribeč a po troch mesiacoch sa objavil v katastrofálnom fyzickom a psychickom stave s nevysvetliteľnými popáleninami.
Igor, fascinovaný touto záhadou, začne pátrať po ďalších prípadoch zmiznutí v danej lokalite, ktoré publikuje na svojom blogu. Postupne sa k nemu pridáva nesúrodá skupina postáv, ktoré reprezentujú odlišné svetonázory:
Andrej: Nadšenec pre konšpiračné teórie a esoteriku.
Dávid: Prísny racionalista a skeptik, ktorý sa snaží javy vysvetliť fyzikálnymi zákonmi.
Mia: Igorova priateľka, ktorá plní rolu emocionálneho tmelu skupiny.
Kulminácia deja nastáva počas spoločnej zimnej expedície do pohoria Tribeč. Autenticita strachu je budovaná prostredníctvom postupnej dezorientácie v priestore a čase, kedy skupina naráža na akustické anomálie, vizuálne halucinácie a narušenie kauzálnych reťazcov. Karika efektívne využíva motív „trhliny“ v realite, ktorá nie je fixne definovaná – môže ísť o časopriestorovú anomáliu, kolektívnu psychózu alebo metafyzický prienik inej sféry do nášho sveta .
Záver románu ostáva intencionálne otvorený a nejednoznačný, čo umocňuje pocit neistoty u čitateľa. Dielo neponúka racionálne rozuzlenie, čím dekonštruuje žánrové klišé klasického hororu a presúva ťažisko na existenčnú hrôzu z nepoznateľného.