Táto kniha sa volá Utorky s Morriem (pôvodný názov je Tuesdays with Morrie) od Mitcha
Alboma. Zvykla som si vyhľadávať na Instagrame alebo na inej sociálnej sieti odporúčania
kníh a jedného dňa sa na hlavnej stránke objavila „knihy o živote”. Bol tam uvedený názov
tejto knihy a dostala naozaj veľmi dobré komentáre a odporúčali, že sa oplatí ju prečítať.
Tak som sa začala byť zvedavá a začala som ju čítať. Vôbec som neľutovala, že som ju
začala čítať. Je to dojímavý príbeh, pretože nikdy nemôžeme vedieť, kto s čím v bežnom
živote zápasí. Táto kniha je o profesorovi Morrie, ktorý zomiera na amyotrofickú laterálnu
sklerózu (ALS), keďže vedel, že zomiera, tak každý utorok navštevoval svojho študenta
Mitcha. Ich posledná hodina bola lekcia o tom, ako žiť. Keď sa Morrie sama seba pýtal:
„Doteraz som to dokázal. Budem môcť pokračovať?”, a na to odpovedal: „Neviem, ale
stavím sa, že budem”. Tento text vo mne vyvolal pocit, ktorý si neviem vysvetliť, lebo
Morrie nevie, že čo sa stane, ale aj tak sa snaží a nevzdáva sa. Pri čítaní ma zaujalo veľa
citátov ako napríklad, keď Morrie povedal: „Prijať, čo dokážeš a čo nedokážeš.”, „Nauč sa
odpustiť sebe a odpustiť iným.”, „Umieranie je len jedna vec, kvôli ktorej nemôžeme byť
smutní. Nešťastný život je niečo iné.” a „Keď sa raz naučíš zomrieť, naučíš sa aj žiť”. Veľa
som nad týmito citátmi premýšľala, pretože naozaj nemôžeme vedieť, čím človek
prechádza alebo ako sa cíti duševne alebo fyzicky. Morrie mi dal veľa otázok, na ktoré
som nevedela odpovede alebo na ktoré som hľadala odpovede. Pri čítaní tejto knihy som
zažila veľa emócií. Uvedomila som si, že život je naozaj veľmi dôležitý aj to, že kto je po
tvojom boku, komu na tebe záleží aj v tých najhorších časoch a ako žiješ svoj život.
„Myslíme si, že si lásku nezaslúžime, myslíme si, že ak ju do seba vpustíme, zmäkneme”,
toto povedal Morrie. Túto časť som si prečítala viackrát, pretože si myslím, že je to text, s
ktorým niektorí ľudia zápasia, napríklad s tým, že si nezaslúžia byť milovaní, hoci si
myslím, že si ju zaslúži každý. Myslím si, že láska je v živote dôležitá vec, pretože čo by
sa stalo, keby sme nemali lásku? Podľa mňa milovať sa dá všetko a je pravda, že v určitom
okamihu si treba vybrať medzi vecami, ale my si radšej vyberáme to, čo chceme robiť z
lásky. Rovnako ako Morrieho rodina bola pre neho dôležitá a rád učil o živote. Táto kniha
odpovedá na otázky rodiny, manželstva, odpustenia, smrti, strachu, starnutia, spoločnosti a
predovšetkým zmyslu života. Bez ohľadu na to, aký chorý mohol Morrie byť, nebál sa
smrti, priznal, že nie je príjemné vedieť, že zomrie, ale prijal, že sa jeho smrť blíži, a preto
chcel odísť v pokoji. Ako je napísané v knihe „ choroba ho vlastní”, čo by sme urobili
akokoľvek, ako by sme sa snažili, nedalo by sa s tým nič urobiť a to je najsmutnejší fakt.
Túto knihu som si obľúbila, pretože je to naozaj veľmi dojemný príbeh. Je veľmi dobrá
kniha, určite sa oplatí prečítať. Je dojímavá a podľa mňa ľahko čitateľná, a predsa dáva
hlboké ponaučenie o živote, vrátane vzťahov a smrti. Morrie pre mňa vlastne otvoril očí,
pretože ju možno nielen čítať, ale dá sa z nej veľa naučiť, napríklad, že by sme nemali mať
pred očami iba peniaze a kariéru, ale hodnoty ako rodinu, čas, priateľov, vzdelávanie alebo
naše chyby musíme prijať a nezaoberať sa nimi. Táto kniha mi zmenila život. V knihe je
veľa pravdy a nemyslela som si, že sa mi toľko zapáči.
